KEŽMAROK, POPRAD. Študentom Strednej umeleckej školy v Kežmarku sa podarilo vytvoriť repliky náradia z prelomu 4. a 5. storočia, ktoré sa nachádzali v kniežacej hrobke objavenej v roku 2006 v Poprade.
„Ide o sadu náradia, ktorú použili vykrádači, keď hrobku onedlho po smrti kniežaťa vykradli,“ vysvetlil Karol Pieta, zástupca riaditeľa Archeologického ústavu SAV v Nitre.
Repliky náradia budú od konca mája vystavené v Múzeu hlavného mesta v Prahe, ktoré pripravuje výstavu venovanú problému vykrádania hrobov od najstarších čias.
Potreba vytvoriť verné repliky niektorých artefaktov, ktoré sa v hrobke našli, vznikla v rámci dlhodobej spolupráce na výskume hrobky germánskeho kniežaťa z prelomu 4. a 5. storočia po Kristovi.
„Sú absolútne unikátne. Ide o nábytok, pôvodné zariadenie hrobu na spôsob domu mŕtveho. Rovnako aj toto náradie z hrobky je jedinečné, preto si spolu s umeleckou školou v Kežmarku približujeme pôvodné technológie, snažíme sa zistiť, či a nakoľko je dnešný remeselník schopný niektoré tieto artefakty zhotoviť,“ uviedol Pieta.
Výroba replík bola náročná
Študenti školy vytvárali repliky v rámci praxe, išlo o sekeru, motyku a tri drevené lopaty.
„Pre našich žiakov je to výnimočná situácia, pretože dovtedy sme nemali možnosť dostať sa k takejto práci,“ vysvetlila riaditeľka školy Marta Perignáthová.
Na druhej strane priznala náročnosť zhotovovania replík.
„Nie sú presne zhotovené výkresy, nemáme tu ani to náradie, aby sme si to pomerali. Dostali sme náčrt z Nemecka, kde odborníci vykonávajú konzerváciu a detailný výskum nálezu. Pri zhotovovaní náradia, ktoré vyzerá veľmi jednoducho, sme museli veľmi úzko spolupracovať s archeológmi, aby bolo naozaj zhodné s tým, ktoré bolo zhotovené na prelome 4. a 5. storočia,“ uviedla.
Študenti, ktorí pracovali na drevených častiach náradia, obdivovali zručnosť predkov.
„Zdá sa mi až nepochopiteľné, že už v tom čase poznali toľko konštrukčných spojov, kvalitné spracovanie, a že sa tie časti zachovali do dnešnej doby,“ dodala riaditeľka školy Perignáthová.
Jej študent Tomáš Peky už v minulosti vytvoril aj repliku posmrtného lôžka kniežaťa objaveného v hrobke.
„Originálne predmety sú veľmi vzácne a odborníci veľmi neradi vidia, aby boli vystavované počas veľmi dlhej doby,“ vysvetlil Pieta, prečo je nutné vytvárať repliky.
Náradie z dielne umeleckej školy v Kežmarku bude na pražskej výstave vystavované osem mesiacov.
Na prezentáciu hrobky si ešte počkáme
Na definitívnu prezentáciu hrobky kniežaťa si podľa neho ešte ľudia musia počkať. Ako povedal, po ukončení dlhodobého desaťročného procesu konzervácie a rekonštrukcie bude vystavená po prvý raz v Nemecku.
„Potom počítame s prezentáciou tohto nálezu v Bratislave. Po skončení týchto výstav budú definitívne inštalované súčasti hrobky v Podtatranskom múzeu v Poprade po jeho rekonštrukcii,“ dodal.
Zdôraznil pri tom unikát nálezu drevenej stavby, ktorá sa nachádzala v hĺbke päť metrov.
„Žiaľ, hrob bol vykradnutý, ale jeho architektúra a mobiliár je absolútne nedostižný a prináša úplne nové pohľady na civilizačnú úroveň kraja pod Tatrami pred 1 600 rokmi,“ doplnil zástupca riaditeľa archeologického ústavu.
Ani odborníci podľa neho netušili, že romanizácia, čiže priblíženie sa vyspelej antiky barbarskému prostrediu strednej Európy, bola tak intenzívna.
Na hrobe sa totiž nachádza rad prvkov, ktoré domáci remeselníci prevzali z vyspelých oblastí Stredomoria.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
