KEŽMAROK. Mesto Kežmarok pripravuje v spolupráci s kolektívom autorov ďalší diel monografie o Kežmarku. Na jej tvorbe sa môžu podieľať aj samotní obyvatelia mesta. Monografia bude totiž venovaná politickému a hospodárskemu vývoju mesta od 2. polovice 18. storočia až po súčasnosť.
Časť bude patriť aj školstvu a kultúre od roku 1945. Mesto už vyzvalo Kežmarčanov, aby prispeli fotografiami a materiálom, ktoré sa týkajú daných tém a obdobia.
Zostavovateľom monografie bude kežmarská spisovateľka a historička Nora Baráthová.
Ako mesto informovalo na svojej internetovej stránke, materiály môžete doniesť počas úradných hodín na oddelenie regionálneho rozvoja a cestovného ruchu, ktoré sídli v budove mestskej polície na druhom poschodí.
„Prišiel čas, aby sme doplnili históriu od polovice 18. storočia po súčasnosť. Chceme k tomu pridať ešte školstvo a kultúru od roku 1945, keďže sme to v predchádzajúcom dieli nespracovali veľmi podrobne. Rukopis by sme mali odovzdať tento, prípadne na budúci rok,“ vysvetlila Baráthová.
Najťažšiu prácu bude mať na tvorbe monografie podľa jej slov historik Ivan Chalupecký. Zmapovať má históriu Kežmarku od polovice 18. storočia po rok 1918, ktorá doteraz spracovaná ešte nebola. Vychádzať pri tom musí z archívnych materiálov v latinčine, nemčine a maďarčine.
Dejiny mesta v rokoch 1918 až 1945 spracúva Božena Malovcová, riaditeľka pobočky levočského štátneho archívu v Poprade. Ďalšiu časť dejín až do roku 2000 zmapuje riaditeľka Múzea v Kežmarku Erika Cintulová.
Zostavovateľka Baráthová sa bude venovať najnovšiemu dianiu v meste za uplynulých štrnásť rokov.
Už vydali štyri diely
Mesto Kežmarok už doteraz vydalo štyri diely monografie.
„Začínali sme osobnosťami mesta, máme v pláne ešte doplniť osobnosti 20. storočia, ktoré nám už medzi časom odišli, aby sa na nich nezabudlo. Vyšiel nám aj šport. Vydali sme tiež monografiu od najstarších dejín po polovicu 18. storočia,“ uviedla Baráthová.
Zatiaľ posledný diel s názvom Život v Kežmarku vyšiel v decembri minulého roka. Opisuje fungovanie v spolkoch i viacerých oblastiach života v 13. až 20. storočí.
„Nerobili sme ju príliš vedecky, je ladená do populárneho štýlu, aby ľudí zaujala a čítala sa ľahšie. Nerobíme to pre pár vedcov, ale pre Kežmarok a okolie,“ dodala známa Kežmarčanka.
V pláne má ešte spracovať knihu o vzťahoch Kežmarčanov k Tatrám, keďže podľa jej slov to boli práve Kežmarčania, ktorí Tatry objavovali.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
