Uplynulé dni Ľubičania stále hľadeli na nebo. Vytúžene čakali na bociana, ktorému presťahovali hniezdo.
ĽUBICA. V malej dedinke blízko mesta Kežmarok si už niekoľko rokov žije bocian so svojou družkou. Minulý rok im museli presťahovať hniezdo. Rekonštruovala sa požiarna zbrojnica, ktorá je už rokmi ich domovom.
V Ľubici sa rozpútala dráma. Obyvatelia úpenlivo hľadeli smerom k oblohe a verili, že bocian sa k nim aj po prestavbe vráti. Po dlhom čakaní prišla radosť.
Jeden zo symbolov dediny
Ako nám povedali obyvatelia obce, keď k nim zavítajú turisti, tak prvé, čo si všimnú, je bocianie hniezdo. Aj na nahrávkach zo svadieb párov z Ľubice väčšinou nechýba záber na bociana.
Za 50 rokov sa údajne v bocianovom hniezde narodilo minimálne 150 malých bocianikov.
Keď sa rozhodli v obci rekonštruovať celú požiarnu zbrojnicu, prvé, na čo mysleli, boli práve bociany.
„Nechceli sme narušiť ich pohodlie a tak sa s prácami čakalo až do odchodu bocianej rodinky,“ hovorí Gabriela Ružbašská, kultúrna referentka obce Ľubica.
Bociany sídlili vždy na siréne, nedali sa prehliadnuť
Hniezdo, v ktorom sa zabývali, už malo 25 rokov a vážilo asi 500 kilogramov. Boli obavy z toho, že by mohlo spadnúť. Vedľa sirény teda vystavali konštrukciu práve na tento účel. Keď sa to ukončilo, všetci v Ľubici boli zvedaví, či sa teda bocian vráti na svoje hniezdo.
„Prišla jar a bociany sa na iných miestach už vracali, tak sme napätí čakali, či vôbec príde,“ hovorí referentka.
Pre Ľubičanov bol šok, keď videli, že sa bocian do nového hniezda nevracia.
„Pozerala som stále ráno, keď som išla do potravín, bolo by to naozaj smutné, keby sa nevrátil,“ povedala nám dôchodkyňa Anna z Ľubice.
Aj pán Juraj si pohľad na zbrojnicu nevedel odpustiť. „Dokonca ešte aj keď som išiel na aute a vošiel som do dediny, prvé, na čo som sa pozrel bolo, či už je bocian doma.“
Kultúrna referentka hľadela na hniezdo ešte aj počas veľkonočnej výstavy, ktorú v Ľubici zorganizovali. Prišlo milé prekvapenie, z ktorého sa tešila celá obec.
„Naraz som začula klepot. Obzriem sa a v hniezde bol bocian. Pozerala som, čo bude robiť. Najprv krúžil okolo a čakala som, či si sadne na toto miesto, ale dopadlo to dobre, sadol si,“ povedala natešene.
Jeho družka si tento rok švihla
Bocian tam roky nažíva aj so svojou družkou. Ako nám referentka povedala, vždy zvykla za ním chodiť približne týždeň až dva po jeho prílete. Tento rok však bola rýchlejšia. Ku svojmu druhovi si prisadla už v sobotu.
„Boli sme veľmi prekvapení. Tak sme sa v obci smiali, že asi jej dal avízo, že 'máme nové bývanie, príď skôr',“ zasmiala sa referentka.
Zistili sme
O samca sa aj pobijú
O bocianoch koluje nemálo legiend. V Európe je považovaný za symbol šťastia a aj plodnosti. Bociany zvyknú byť verné svojim hniezdam.
Samčekovia prilietajú väčšinou už v marci ako prví poslovia jari. Potom upravujú bývanie pre svoje družky. O približne týždeň neskôr za ním priletí samica, aby tiež priložila ruku k dielu.
Občas sa stáva, že do hniezda priletí skôr iná samica ako tá bocianova a ten sa spári s ňou. Z toho sa neskôr, pri návrate pôvodnej samice, odvíjajú veľké partnerské drámy, skončiť môžu krvavo, dokonca aj smrťou vtáka, ktorý boj prehrá.
jp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
