Počas 55 rokov svojho pôsobenia v regióne cieľavedomým výberom a nákupom zhromaždila Tatranská galéria v Poprade vo svojich zbierkach stovky umeleckých diel. Zbierkový fond tvorí päť okruhov - umenie s tatranskou tematikou, tvorba regionálnych spišských umelcov, tvorba súčasných východoslovenských umelcov, výber slovenského umenia od roku 1900 a tvorba súčasných slovenských i zahraničných umelcov.
POPRAD. Podľa riaditeľky Tatranskej galérie Anny Ondrušekovej je rozsiahla práve zbierka diel s tatranskou tematikou od rôznych autorov, mapujúca obdobie od konca 18. storočia až po súčasnosť.
K tým najvzácnejším patria staršie diela Karola Ľudovíta Libaya, Karola Tibelyho, Ladislava Medňanského, Ferdinanda Katonu, ale aj novšie práce slovenských umelcov Janka Alexyho, Martina Benku, Miloša Alexandra Bazovského, Gustáva Mallého, Júliusa Jakobyho či súčasných renomovaných výtvarníkov, ako sú Vladimír Popovič, Július Koller, Peter Pollág a mnohí iní.
Jednou z významných etáp v minulosti bolo zriadenie prvej stálej expozície z našich bohatých zbierok, ktorá je venovaná práve tematike Vysokých Tatier.
Odvtedy už ubehlo päť rokov, teraz chceme túto stálu expozíciu trochu obmeniť, aby návštevníci mali možnosť vidieť čo najviac z našich 2500 diel, dodala Ondrušeková.
Odchádzali do sveta
Tatranská galéria považuje za jednu zo svojich prvoradých úloh mapovanie a dokumentovanie výtvarného diania v regióne a širšej oblasti východného Slovenska za účelom napĺňania zberateľského poslania regionálnej galérie.
V období neskorého klasicizmu vznikla na Spiši nová maliarska tradícia, hovorí sa jej spišská maliarska škola.
Rozvíjal ju maliar dánskeho pôvodu Ján Jakub Stunder, krajinomaľbu pestovali spišskí maliari ako Jozef Czauczik, Teodor Boemm, Ján Jakub Müller, Titus Szent-Istványi či Karol Tibély.
Mnohí z umelcov v regióne sa však popri maľovaní venovali svojmu občianskemu povolaniu.
Umelci s vyššími ambíciami odchádzali do sveta. V druhej polovici 19. storočia sa do centra Uhorska, teda do Budapešti, rozhodli odísť aj Ladislav Medňanský, Ferdinand Katona, Andrej Bača a ďalší.
Kontakt s krajinou Spiša však nestratili, dôkazom sú ich početné krajinárske práce s námetmi tatranskej prírody, upozornila Ondrušeková.
Prvými profesionálnymi maliarmi, pre ktorých sa región pod Tatrami stal i domovom natrvalo, boli na začiatku 20. storočia napr. Jozef Hanula i Andor Borúth, neskôr medzi dvoma svetovými vojnami aj Karol Šovánka, Ján Hála i Otakar Štáfl.
Iniciátormi boli českí umelci
Hoci sa Tatry a región pod nimi stali bohatým inšpiračným zdrojom umelcov už na konci 19. storočia, ani na začiatku toho ďalšieho sa diela výtvarného umenia nestali zdrojom záujmu systematickej zberateľskej činnosti, konštatovala riaditeľka galérie sídliacej v starej popradskej elektrárni.
Zakladanie Tatranskej galérie podľa nej trvalo pomerne dlho, pretože sa stále odsúvalo. Iniciátormi vzniku galérie pod Tatrami boli paradoxne prevažne českí umelci, ktorí pôsobili v slovenských veľhorách v 50. rokoch minulého storočia.
Najprv sa vyprofilovala menšia zbierka tatranských diel, ktorá bola umiestnená na Mestskom úrade vo Vysokých Tatrách. Až potom, keď bol vytvorený pomerne zaujímavý zbierkový fond z diel rôznych autorov, v roku 1960 konštituovali galériu.
Tá mala svoje prvé sídlo v Starom Smokovci vo Vile Alica, dodala Ondrušeková. V súčasnosti sídli galéria v priestoroch starej elektrárne, ktorej rozsiahlu rekonštrukciu ukončili vlani.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
