Najväčší kresťanský sviatok približuje v niektorých obciach originalitu čerpanú od našich predkov v Karpatoch.
STARÁ ĽUBOVŇA. Zaznamenané zvyky našich mám a otcov viac priblížila Monika Pavelčíková, etnografka Ľubovnianskeho múzea.
Počas Zeleného štvrtka sa naši predkovia chceli ochrániť najmä pred zlými silami.
„Prelievali vodu cez dierku kľúča, ktorou sa potom umývali, dobytku strihali srsť, aby mu striga neodobrala mlieko, koňom strihali z chvosta, aby mu neodňali silu. Popoludní odchádzali na obrady,“ priblížila etnografka.
Na Veľký piatok vyháňali kone do potoka
Veľký piatok, ako deň najväčšieho pôstu, dodržiavali predkovia veľmi prísne.
„Konzumovali iba pečené zemiaky a kyslú kapustu, niektorí len chlieb a vodu. V tento deň zavčas rána, pred východom slnka sa umývali tečúcou vodou na potoku, aby boli čistí a zdraví. Aj gazdovia vyháňali kone do potoka, aby boli po celý rok zdravé. Podľa počasia v tento deň predpovedali budúcu úrodu. Ak pršalo, rok mal byť neúrodný a suchý, ale ak ráno videl gazda na lúkach námrazu, tešil sa, že bude mať pre dobytok dostatok sena.“
Gazdiná odháňala pri pečení hmyz
Biela sobota bola dňom upratovania a príprav na zmŕtvychvstanie Krista.
„Gazdiné piekli veľkonočné kysnuté koláče – pasky zo sladkého bieleho cesta v okrúhlych plechových formách. Po vymiesení cesta dala gazdiná ruky oblízať dobytku, aby bol okrúhly a hladký. Predtým než vložila koláče do veľkej chlebovej pece, poklopala drevenou lopatou po stenách izby, aby všetok hmyz odohnala z domu. Z cesta naškrabaného po koryte upiekla buchtičku - huľku, ktorú nechala vysušiť a používala na liečenie po celý rok. V Jakubanoch a v Osturni piekli toľko kusov pasiek, koľko bolo členov v rodine,“ povedala M. Pavelčíková.
Pasku na posvätenie niesol muž na chrbte
Veľkonočná nedeľa tradične patrila sväteniu pokrmov. Koše boli vrchovato naplnené.
„Ak bolo v koši málo miesta, pasky niesol muž zabalené v obruse na chrbte. Hostina sa začínala konzumáciou vajíčka, rozkrojili ho na toľko častí, koľko bolo členov v rodine,“ dodala M. Pavelčíková.
Zvyk svätenia pokrmov praktizujeme aj dnes, ale taký význam mu už nepripisujeme vraj preto, lebo nežijeme bezprostredne z pôdy a gazdovstva.
„V minulých storočiach sa naši predkovia tu v Karpatoch na Veľkonočnú nedeľu alebo pondelok zhromažďovali na hroboch aj s jedlami. Po modlitbe a posvätení jedál kňazom prestreli obrusy na hrob a posvätené jedlá aj konzumovali. Gazda nakoniec urobil na hrobe do zeminy jamku, položil do nej vajíčko a prežehnal sa so znamením kríža,“ prezradila etnografka.
Autor: Spracoval rin
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
