Historička Tünde Lengyelová predstavila v Levoči svoju poslednú knihu v poradí Bosorky, strigy, čarodejnice, v ktorej skúma vývoj ich prenasledovania v Európe, Uhorsku a na Slovensku. V diele zdokumentovala aj výskyt bosoriek na Spiši.
LEVOČA. Známa historička Tünde Lengyelová sa stretla v Levoči s čitateľmi, aby ich oboznámila so svojou najnovšou knihou Bosorky, strigy, čarodejnice.
Námetom pre vznik knihy bolo pre autorku preštudovanie množstva archívnych spisov.
Prenasledované bylinkárky a liečiteľky
„Výskyt bosoriek nachádzame už v antike, zmienka o nich je v spisoch v starom Ríme a v starom Grécku. Skutočné prepuknutie čarodejníc ako bytostí, ktoré sa vymykali z každodenného priemeru, začína vtedy, keď sa kresťanstvo stáva štátnym náboženstvom v Európe. Oficiálne prenasledovanie bosoriek trvalo približne 350 rokov, v rozmedzí rokov 1430 – 1780,“ vysvetlila historička.
Za bosorku sa považovali osoby, ktorých činnosť nebola celkom bežná. Boli to predovšetkým ženy, ktoré sa zaoberali liečiteľstvom, pôrodníctvom, bylinkárstvom alebo sa iným spôsobom vymykali z bežného priemeru.
Pri štúdiu zápisníc autorku prekvapilo, že podozrenia z vykonávania bosoráctva v prevažnej väčšine prípadov z Uhorska vznikali z úplne malicherných vecí.
Udania boli často následkom hlúpych hádok, zo závisti, pomsty a nenávisti. Na Slovensku bolo od roku 1520 - 1780 zdokumentovaných okolo 400 procesov.
Bosorky na Spiši
Bosorky na Spiši neboli rozšírené. Prvý známy prípad zo Spiša sa viaže k 16. storočiu, ku ktorému sa zachovala len správa o procese.
„V Levoči sa bosorky vyskytli v roku 1590. Levočský kronikár Gašpair Hain v minulosti zaznamenal, že bosorku menom Bendik Meltzern sťali 23. augusta 1603. Spôsobila totiž ľuďom veľké škody, nebola ochotná prijímať sviatosti ani odriekať Otčenáš, čo bolo dôkazom, že je telom i dušou zapredaná diablovi. Krátko po jej poprave sa strhla strašná búrka. Obrovský ľadovec mnohým poctivým obyvateľom zničil úrodu obilia, čo bolo pre miestnych dôkazom o jej vine,“ priblížila T. Lengyelová.
V roku 1619 bola v Poprade veľká povodeň, ktorá poškodila mnoho domov. Pri obhliadke škôd u manželky Markusa Geresa našli lebku zabalenú do šatky, s ktorou vraj čarovala.
Žena mala šťastie, vinu jej dokázať nevedeli a mnoho obyvateľov bolo ochotných sa za ňu zaručiť. Preto ju nepotrestali.
Spriahnuté s diablom
O desať rokov neskôr z Levoče vyhnali ženu, ktorá chcela počarovať kravu.
Podstatne prísnejšie posúdili v roku 1636 činnosť istej Doroty Pulvermacherin zo Spišskej Novej Vsi. Podľa obžaloby kazila ľuďom pálenku, pivo a maslo. Dokázala vyvolávať nebezpečné choroby a manželov od seba odcudziť.
Keďže sa jej každý bál, bolo len otázkou času, kedy ju niekto obviní zo spriahnutia diablom. Na základe svedeckých výpovedí sa dokázala jej vina a Dorota skončila na hranici.
Zo Spišskej Novej Vsi v roku 1638 navždy vyhostili istú Magdalénu, pôvodom z Banskej Štiavnice, pretože vykonávala bosorácke praktiky. Zachránilo ju len to, že nikomu dokázateľne neublížila.
Priznania po mučení
„O rok neskôr sa však už hranica rozhorela a mala hneď štyri obete. Pod Spišským hradom vyčíňala asi 15-členná skupina výtržníkov. V noci vliezli do veže, kde popíjali víno ukradnuté z Kapituly. Potom sa natreli nejakými masťami, ktoré spôsobili, že sa cítili byť mačkami. O polnoci všetci vyšli na rázcestie, kde sa stretli so zlým duchom. Hlavnými aktérmi boli Jurko Polag a tri ženy – Alžbeta z Podhradia, Anna a Zuzana zo Spišských Vlachov. Všetci štyria boli upálení po tom, čo sa po mučení k bosoráctvu priznali. Ako skončili ostatní sa nevie,“ doplnila ďalšie fakty autorka.
Na Spiši sa konali aj ďalšie procesy, ktorých spisy ležia ešte nepublikované v archívnych škatuliach. Ide o proces proti trom ženám – Žofii Fischerovej, Kataríne Granitzovej a Marte Krokeriane v roku 1639, v roku 1683 proti Margarethe Henčovskej a proti Anne Tittchin, ktoré boli zo Spišského Podhradia.
Medzi zaujímavosti patrí aj časom vyvrátená skutočnosť, že posledný proces v Strednej Európe, v ktorom odsúdili na sťatie bosorku, sa stal v roku 1777 v Kežmarku. Zistilo sa, že tento rozsudok bol vyrieknutý o 60 rokov skôr. Kežmarok tak prišiel o túto neslávnu bodku za bosoráckymi procesmi.
Možno boli v tomto regióne aj ďalšie procesy, o ktorých nevieme. Spisy sa doteraz nenašli, stratili alebo boli zničené.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
