Rudolf Pažítka patrí k tým typom ľudí, ktorí dostali do vienka tvorivého ducha a dokázali ho využiť. Rožňavčan dosiahol pomyselné méty v rôznych umeleckých oblastiach. Je básnikom, hudobným skladateľom, textárom, umeleckým rezbárom, dizajnérom, zberateľom hudobných nosičov a pestovateľom bonsajov.
ROŽŇAVA. Pri dlhšom rozhovore s Rudolfom Pažítkom sa človek neubráni pocitu, že jeho deň trvá minimálne 30 hodín.
Svoj život žije naplno nielen v pracovnej oblasti, ale aj rozvíjaním svojich záľub, v ktorých naplno využíva získaný talent.
Študoval s Petrom Nagyom
R. Pažítka žijúci v Rožňave tvrdí, že jeho život nadobudol iný rozmer príchodom na Strednú lesnícku školu v Prešove, kde začal pôsobiť v Klube začínajúcich autorov.
„Spomínam si, že pri mojej prvej návšteve v klube sedel vedľa mňa útly chlapec, ktorý sa mi predstavil ako Peter Nagy. Mali sme tuším 16 rokov, keď sme začali spolu skladať folkové piesne v Divadle poézie v Prešove. Zhruba o rok neskôr sme urobili prvý folkrockový celoslovenský festival v Betliari. Spolupráca s ním a neskôr s ďalšími známymi populárnymi osobnosťami na poli hudby trvá dodnes,“ vracia sa myšlienkami do mladosti.
Popri štúdiu mladý autor venoval svoj čas textom pre rockové kapely. Na povinnej vojenskej službe pôsobil v rôznych hudobných zoskupeniach, pre ktoré písal skladby. V roku 1989 vydal spolu s Andreou Andre a Egonom Tomajkom prvú básnickú zbierku Trojruža.
Prvý väčší úspech pre mladého básnika prišiel v roku 1992, keď vyhral celoštátnu súťaž v tvorbe poézie. To ho utvrdilo v tom, že táto cesta má zmysel.
Spolu s rožňavským rodákom Egonom Tomajkom rozbehli širšiu spoluprácu.
„Naša spoločná knižka mala názov Predpoveď možnej minulosti. Obaja sme sa zhodli na tom, že každá básnická zbierka skončí po prečítaní zabudnutá na poličke. Rozhodli sme sa preto vytvoriť scénické pásmo, s ktorým sme sa predstavili na klubových vystúpeniach pred rožňavským publikom,“ spomína autor básní.
Pre veľký úspech nasledovali ďalšie dve knihy, ktoré postupne v miestnom divadle Actores krstili Pavol Hammel, Peter Nagy a Janko Lehotský a básne recitovali Alena Ďuránová, Peter Himič.
Umelecký rezbár, dizajnér
Popri písaní poézie oslovilo R. Pažítku maľovanie na drevo. V roku 2009 sa v Galérii Baníckeho múzea uskutočnila vernisáž výstavy Minulosť stratená v budúcnosti, na ktorej spolu s Romanom Rembovským predstavil svoje práce.
Otvorenie výstavy bolo zároveň spojené s uvádzaním knihy do života s názvom Som predsa človek, ktorú pripravil s E. Tomajkom.
„Živím sa v oblasti lesníctva, a tak som v lese každý deň. Stromy ma uchvacujú nielen vôňou, ale aj rôznymi štruktúrami dreva. Tie sa snažím vytiahnuť z každého kusa dreva, ktoré ma zaujme. Používam rôznu techniku, od klasického maľovania po maľbu pieskom či využitím nazbieraných kôrovcov. Každý takýto obraz v sebe ukrýva určitú filozofiu, ktorú pochopí len veľmi citlivý divák,“ opisuje s úsmevom.
Na jeho drevených prácach sa často v kolážach objavujú ženské tváre. Podľa autora každá krásna žena stojí za to, aby bola obdivovaná.
Cit pre krásu dreva a jeho praktické využitie skĺbil tento energický človek do tvorby dizajnu drevených detských hojdačiek a iných zábavných prvkov.
Jeho nákresy boli námetom pre vznik detských ihrísk v Slavošovciach, v Betliari a minulého roku aj v Rožňave.
Insitný dizajnér spolu so synom, ktorý drevené dielce vytvára, plánujú rozšíriť tohto roku ihrisko pre deti nachádzajúce sa v centre okresného mesta.
Zberateľ hudobných nosičov
Nadšenec hudby patrí medzi najväčších zberateľov hudobných nosičov CD a LP platní na Slovensku. Vlastní rôzne raritné nahrávky svetového a domáceho formátu.
„Vo svojej zbierke mám v rámci bývalého Československa nahrávky, ktoré sa k bežnému poslucháčovi nedostanú. Ide napríklad o veľmi staré ľúbezné nahrávky hudobníkov z Rejdovej, Terchovej alebo z obce Liptovské Sliače, ktoré dokumentujú ľudovú tvorbu našich pradedov,“ vysvetľuje Pažítka.
Medzi jeho poklady patria napríklad aj skladby od slovenského hudobného skladateľa Svetozára Stračinu a autentický folklór tematicky rozdelený podľa regiónov Slovenska.
Sám ani netuší, koľko nosičov vlastní. Dajú sa však rátať na tisíce. Pred piatimi rokmi pri požiari domu prišiel o 80 percent hudobnej zbierky. To ho ale neodradilo od toho, aby si ju opäť obnovil.
„Človek pri tomto koníčku postupom času spoznáva ďalších zberateľov, ktorí sa tejto činnosti venujú. Sú medzi nimi takí, ktorí si vzájomne pomáhajú. Tí mi pomohli pozháňať kompletnú diskografiu niektorých skupín,“ hovorí zberateľ.
Pestovateľ bonsajov
K pestovaniu bonsajov, ktorým sa venuje 30 rokov, priviedlo R. Pažítku náročné povolanie.
„Je to síce tiež práca s drevom, ale v miniatúrnom vydaní. Pri tejto záľube sa dokážem naplno uvoľniť a relaxovať. Rozhodol som sa pre náročnejšiu formu pestovania. Bonsaje vsádzam do kameňa, ktoré rastú pod holým nebom. Mám už vypestované 20-ročné kúsky. Zimu prečkajú, aby sa v lete ukázali v plnej kráse s kameňom zarasteným machom,“ opisuje pestovateľ.
V jeho záhrade pri dome sa nachádza mini les. Rastú tu malé borovice, javory, sekvoje, bresty a ďalšie dreviny.
Jeho ďalšia originalita pestovania tkvie v tom, že stromčeky štepí rôznymi druhovými kultivarmi, napríklad smrek obyčajný so smrekom pichľavým, borovicu sosna s borovicou čiernou a podobne.
Ako priznáva, najväčší problém má s dopestovaním klasického buka a duba, ktoré sa nedržia a po určitom čase vyschnú.
Koncerty v Slavošovskom tuneli
Tento všestranný človek má ďalšie zaujímavé aktivity. Zbiera fujarky, angažuje sa na poli ľudovej a populárnej hudby. Tri roky za sebou organizuje koncerty v tuneli v Slavošovciach.
Pred publikom s vyše tisíc ľuďmi vystúpili napríklad Nebeská muzika z Terchovej, Ján Ambróz, Peter Nagy so skupinou Indigo, Janko Lehotský, Arzén, Peťo Farkašovský, Mária Brdárska a ďalší.
„Netreba hľadať za mojimi výsledkami niečo výnimočné. Ide skôr o vytrvalosť. Ak sa mi niečo aj dvadsaťkrát nepodarí, skúsim to znova. Mám okolo seba chápavú rodinu a tím ľudí, ktorí do každej akcie vkladajú srdce a priateľskú atmosféru,“ hovorí skromne o sebe R. Pažítka.
Pestovateľ bonsají. Venuje sa im vyše 30 rokov.
Spomienky na minulosť. Uchováva z vnútra dverí nábytku. Foto k článku: Eva Šoltísová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
