Jej diela poznajú prevažne rovesníci z autorských výstav u nás, v Čechách, ale aj v Poľsku. Vystavovala takmer v každom meste na východe Slovenska. V súčasnosti trávi jeseň života v rožňavskom zariadení pre seniorov. Ako tvrdí, Rožňava možno bude ďalšou zastávkou, kde sa predstaví svojou tvorbou.
ROŽŇAVA. Nadežda Ždiňáková sa narodila v Bardejove. Spomienky na krásne detstvo prežité v jednom z domov na námestí sa tiahnu celým jej životom.
Mladé roky plné snov, detskej naivity a čistoty ostali navždy v duši budúcej autorky a stali sa zdrojom inšpirácie pre budúce desaťročia.
„Bardejov ma ako dieťa veľmi okúzlil. Slnko na pravé poludnie nádherne svietilo a vytváralo zaujímavé obrazy. Svoje čaro mali aj nočné splny odeté do dúhy. Veľa času som trávila v Bazilike sv. Egídia. Slnko sa niekedy viac, inokedy menej predieralo cez vitráže a vytváralo rôznu optiku. Vôňa kadidla a organová hudba dotvárali pôsobivú scenériu,“ vracia sa do spomienok výtvarníčka.
Ždiňáková dnes bez pátosu v hlase konštatuje, že život výtvarníka je krutý.
„Byť na voľnej nohe, starať sa o materiálno a pritom nestratiť dušu je ťažké. Pri optimizme ma držala životná filozofia hľadieť dopredu a nie späť,“ rekapituluje.
Zvláštna klíma
Po päťdesiatke odchádza umelkyňa zo zdravotných dôvodov žiť do Brdárky, kde pôsobí jedna z jej dvoch dcér. V prenajatom dome tvorí šesť rokov.
Tento Bohom zabudnutý kút podľa jej slov patril medzi jej najkrajšie obdobia v živote. Pripomínal jej dedinu Kríže pri Bardejove, odkiaľ pochádzal jej otec.
„V mladosti som tam chodievala často a maľovala staré hlinené domy prikryté slamou, sypance a prírodu. Brdárka mi dedinku pripomínala. Cítila som sa tam dobre, tunajšie prostredie ma liečilo. Žila som v ústraní, nič mi nechýbalo,“ konštatuje.
Ako ďalej opisuje, v Brdárke je zvláštna klíma. „Pre hory, ktoré sa rozprestierajú navôkol, svieti slnko nad vami ináč. Vzniká zrkadlový efekt a vy, žmúriac oči, dostávate pohladkanie od slnka,“ vyznáva sa.
Vyše tisíc obrazov
Akademická maliarka vystavovala na autorských a kolektívnych výstavách na Slovensku, v Čechách a Poľsku. Doposiaľ vytvorila vyše tisíc obrazov.
Zo začiatku maľovala monochromaticky, až neskôr začala pracovať s farbami.
„Mojím vzorom bol Miloš Alexander Bazovský. V jeho obrazoch cítiť nostalgiu s vôňou domoviny. Výtvarne ma ovplyvnili aj maliari Ľudovít Fulla a švajčiarsky maliar Paul Klee. Uznávam geometrické kompozície, ktoré majú v sebe napríklad ikonografiu,“ opisuje umelkyňa.
Na znak vďaky darovala obraz
V súčasnosti trávi pokojnú jeseň života akademická maliarka v rožňavskom zariadení pre seniorov Subsidium.
Je tu spokojná, aj vďaka tomu, že jej vedenie vytvorilo podmienky na maľovanie. Na znak vďaky darovala maliarka zariadeniu obraz, ktorý je vyvesený v spoločenskom pavilóne. V ateliéri pri tvorbe trávi prevažnú časť dňa.
Hoci má za sebou úspešná umelkyňa množstvo výstav, v Rožňave svoje práce ešte nikde neprezentovala.
„Na pripravovanej výstave treba dva roky pracovať, aby bol dostatočný počet prác. Je tiež finančne nákladné zabezpečiť farby, plátna a ďalší materiál. Dnes je to možné len za pomoci sponzora. Dostala som už návrhy, či by som sa na to nedala. Nemám na to zatiaľ odpoveď, nechávam tomu čas,“ lúči sa akademická maliarka N. Ždiňáková.
Akademická maliarka. S prácou vo svojom ateliéri. Foto: ešl
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
