VYSOKÉ TATRY. Tatranská príroda sa po desiatich rokoch od ničivej veternej kalamity pomaly spamätáva.
"Desať rokov v živote človeka je dosť veľa, z pohľadu prírody či lesa je to však ešte veľmi málo. Les fungoval, funguje a aj bude fungovať. Čas v Tatranskom národnom parku (TANAP) nezastal. Holiny, ktoré vznikli po spracovaní kalamity, lesníci zalesnili odolnejšími drevinami, v lokalitách, kde to nebolo umožnené z titulu 5. stupňa ochrany prírody nám taktiež rastie mladý les, ktorého zloženie namiešala matka príroda," zhodnotil riaditeľ Správy TANAP Pavol Majko.
Podľa neho ide všetko tak, ako má, les odrastá a postupne sa aj na kalamitu zabudne.
"Človek je náročný a výsledok by chcel hneď, ale možno všetko bude vo finále, keď my už tu nebudeme," upozornil Majko.
Lesníkom robí najväčší problém pri obnove postihnutých území lykožrút.
Ako povedala koordinátorka vonkajšej komunikácie Štátnych lesov TANAP-u Lenka Burdová, lykožrúty v národnom parku v oblasti nad Cestou slobody takmer zlikvidovali smrekový porast.
Veľké plochy v tejto oblasti preto zostali kompletne bez stromov.
Od ničivej víchrice v Tatrách uplynulo desať rokov Čítajte Pod Cestou slobody rastie nový les
Situácia je podľa Burdovej lepšia v oblastiach pod Cestou slobody.
"Pod Cestou slobody vyrastá nový les. Keďže v tomto území platí zväčša tretí a štvrtý stupeň ochrany prírody, lesníci tu po spracovaní kalamitného dreva vnášali popri prirodzenom zmladení drevín výsadbou aj tie, ktoré tu pôvodne mali svoje prirodzené stanovištia," povedala.
Medzi smrekom tu teda nechýba smrekovec, borovica, jedľa, javor horský, breza, jarabina, jelša či osika.
Lesníci sa podľa Burdovej snažia o maximálne možné druhové zmiešanie drevín na kalamitnom území.
Podľa nej v období rokov 2005 až 2013 lesníci Štátnych lesov TANAP-u obnovili 42 630 000 metrov štvorcových postihnutého územia, z toho 20 310 000 metrov štvorcových umelou obnovou a 22 320 000 metrov štvorcových prirodzeným zmladením.
V rámci umelej obnovy vysadili približne päť miliónov sadeníc.
Takto vyzerali Tatry po kalamite v roku 2004 Čítajte Majko: Človek boj s prírodou nikdy nevyhrá
Pokiaľ ide o problém lykožrútov, podľa lesníkov sa premnožil v oblastiach s piatym stupňom ochrany, kde podľa zákona nie je možné odvážať a spracovávať kalamitné drevo.
To pribudlo aj po víchriciach z decembra 2013 a mája 2014.
Podľa lesníkov tak má lykožrút dobré podmienky na ďalšie množenie.
Podľa Majka však po každej živelnej pohrome dôjde k oslabeniu funkcie lesa a premnoží sa podkôrny hmyz.
"Ja nevidím dôvod sa prieť s kolegami lesníkmi, ktorí tvrdia, že došlo k premnoženiu podkôrneho hmyzu, chcem však apelovať na uhol pohľadu. Treba sa na to pozrieť tak, že TANAP je park a nejakým spôsobom bojovať so zložkami prírody, ktorou je aj lykožrút, mi príde pritiahnuté za vlasy," konštatoval Majko.
Človek podľa neho boj s prírodou nikdy nevyhrá a musí sa jej prispôsobiť.
Na druhej strane však ochranári chápu, že je deprimujúce pre návštevníkov, že les odišiel veľmi rýchlo.
V tomto zmysle sa však podľa riaditeľa Správy TANAP nemajú ľudia kam ponáhľať.
Neobáva sa, že by to príroda nezvládla. Človek by si mal zároveň zvykať aj na zmeny klímy.
"Treba myslieť na to, do akej miery sme rozvíjali svoju civilizáciu a teraz dostávame to, čo si zaslúžime," uzavrel Majko.
Tatranci budú spomínať na víchricu spred desiatich rokov Čítajte Fakty
Víchrica z 19. novembra 2004 zničila vo Vysokých Tatrách les na ploche 126 000 000 metrov štvorcových, pričom vietor zlomil alebo vyvrátil približne 3 000 000 metrov kubických stromov.
V území v správe Štátnych lesov TANAP-u to bolo 2 036 000 metrov kubických stromov na ploche 87 370 000 metrov štvorcových.
Lykožrút v priebehu uplynulých desiatich rokov zničil les na ploche dnes už presahujúcej 70 000 000 metrov štvorcových.
sita
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
