V hrade Ľubovňa zrejme žiadne tajné chodby neboli, rovnako tak ani Kežmarskom hrade. Hovoria o tom výskumy, ktoré uskutočnili na oboch hradoch.
STARÁ ĽUBOVŇA. Peter Žarnovský, historik z hradu v Starej Ľubovni, uviedol, žena hrade prebiehali rozsiahle archeologické výskumy v 70. a 80. rokoch 20. storočia. Rovnako aj v súčasnosti sa uskutočnili viaceré archeologické a historické výskumy.
Ani jeden však nepotvrdil existenciu tajných chodieb mimo hradu Ľubovňa.
Existencia tajných priestorov, spojených s hradom Ľubovňa, teda zostáva naďalej len v rovine legiend.
„Pod bastiónom boli podzemné delové strieľne a delostrelecké kazematy. Práve z tohto priestoru sa v roku 1564 spomínajú dva únikové východy - jeden viedol smerom do mesta, druhý do lesa za hradom,“ hovorí Žarnovský.
Pozostatky po týchto únikových východoch, dvere s kamenným ostením, môžu vidieť aj dnes návštevníci hradu Ľubovňa pri prehliadke kazematov.
Ako nám vysvetlila riaditeľka kežmarského hradu Erika Cintulová, už roky sa traduje, že aj v Kežmarku pod hradom viedli tajné chodby.
Tieto chodby mali viesť smerom na Strážky, strážnu oblasť, druhá časť týchto chodieb mala viesť smerom na radnicu a von z mesta.
Strašilo aj v meštianskych domoch
Mnohí si možno pamätajú aféru, ktorá bola v Kežmarku asi pred 10 - 15 rokmi, o tom, že strašilo v jednom dome.
Bola to veľká turistická atrakcia, ľudia tam chodili a počúvali tajuplné zvuky.
Vtedy sa zistilo, že domy v Kežmarku sú navzájom poprepájané nejakými pivničnými priestormi.
„V Kežmarku existovali ešte pôvodné drevené potrubia, ktoré sa pri vykonávaní archeologických výskumov na rôznych miestach v Kežmarku odkryli a našiel sa tam ešte nejaký priestor. Je možné, že sa niektorí ľudia stotožnili s tým, že sú tu tajné chodby,“ vysvetľuje Cintulová.
Vodovodné potrubia sa našli hlavne pri starých meštianskych domoch.
„Nechajme niečo ešte pre ďalšiu generáciu, ktorá tu príde, možno tu naozaj bude nejaký objavný nález, ktorý Kežmarok alebo Kežmarský hrad posunie do takých sfér, že tu budú prúdiť davy ľudí,“ dodáva Cintulová.
Na Kežmarskom hrade riešia iné paranormálne veci
O paranormálnych javoch sa konkrétnejšie rozrozprával zamestnanec hradu a správca objektov múzea v Kežmarku Drahomír Thomay.
„Za desať rokov, čo som tu, stretol som sa už s mnohými vecami, ktoré môžem nazvať aj paranormálnymi. Tu sa dá zažiť mnoho nezvyčajných vecí, ale oficiálne sa k tomu nepriznávame. Ja som si už na to zvykol a neprekvapuje ma, že sa na hrade dejú občas čudné veci,“ hovorí Thomay.
„Snažím sa to riešiť racionálne. Ja som ten, kto chodí na zásahy s políciou, keď sa na hrade rozoznie poplašné zariadenie. Oproti iným hradom sa tu rozozvučí častejšie.“
O zážitku z dávnejších čias, keď v meste boli iba dvaja mestskí policajti a iba jeden mohol chodiť na zásahy, nám povedal: „Viackrát sa stalo, že nám zavolali z polície, že sa spustil alarm, či si ho idem skontrolovať sám.“
Šiel teda sám so psom, bol to bývalý policajný pes vo výslužbe.
„Na poplach sme chodili vždy obaja, on vbehol do každej miestnosti, aby skontroloval, či je to v poriadku.“
Pes mal však problém so vstupnou vežou, do tohoto priestoru nikdy nešiel prvý.
„Musel som ho do toho nútiť a vtedy, keď som tu došiel bez polície, nepodarilo sa mi ho do veže ani dostať. Šli sme tam až na druhý deň. Pes kráčal v jednej miestnosti tak, akoby sa snažil niečo obísť. Vždy sa držal pri stene, ako by sa bál vojsť do prostriedku. Aj inokedy veľmi nerád chodil do tejto miestnosti a bol šťastný, keď mohol konečne odtiaľ odísť. V iných miestnostiach na hrade nemal takýto problém,“ priblížil nám správca hradu.
Tejto miestnosti sa aj pes bál. Kráčal v nej iba popri stene, akoby niečo obchádzal. Foto: nor
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
