Tatry si spomínajú na katastrofu, ktorá veľhory navždy zmenila. Štátne lesy tvrdia, že bude trvať najmenej storočie, kým les v tomto území bude opäť taký, na aký je naša generácia zvyknutá - farebný, voňavý a plný lesných zvukov.
VYSOKÉ TATRY. V noci z 19. na 20. novembra sa pred desiatimi rokmi Tatrami prehnala nezvyčajne silná víchrica, ktorá za sebou zanechala veľké škody.
Nielen na prírode, ale aj v srdciach ľudí, ktorí túto skazu prežili na vlastnej koži.
Tatranci budú spomínať na víchricu spred desiatich rokov Čítajte Dráma s nekonečnýmkoncom
V Tatrách vládla v ten deň pohoda. Všetci sa pomaly pripravovali na štart ďalšej zimnej sezóny. Približne o 15.30 však príroda začala ukazovať svoju silu.
Až tri a pol hodiny sa odohrávala dráma, ktorá navždy zmenila tvár Tatier. Les doslova zmizol.
Víchrica si na účet pripísala až 12 600 hektárov lesa.
„Vietor zlomil alebo vyvrátil približne 3 000 000 m3 stromov. V území Správy Štátnych lesov (ŠL) TANAP–u to bolo 2 036 000 m3 stromov na ploche 8 737 hektárov,“ vyratúva Lenka Burdová, koordinátorka vonkajšej komunikácie ŠL TANAP.
Niekoľkohodinový nárazový vietor jednoducho bral všetko, čo mu stálo v ceste. Tisíce zlomených stromov vedľa seba ležali ako zápalky.
Plocha tatranských lesov od Podbanského po Ždiar pripomínala z výšky rovinu, aké majú pri maďarských hraniciach.
V podhorí nebola sila vetra až tak veľká. Na Lomnickom štíte však dosiahla rýchlosť až 170 km za hodinu, na Skalnatom plese 200 kilometrov za hodinu a na hornej hranici lesa až 230 kilometra za hodinu.
Ľudia sa len bezradne prizerali. Pohľad na krajinu bral dych. Foto: Richard Hudeček
Víchrica si nevzala iba lesy, ale aj život človeka
V oblasti Smokovcov v aute, na ktoré spadol strom, umrel Miroslav Hromada.
„Jeho spolucestujúca vyviazla so zraneniami. Záchranári HZS z Vysokých Tatier ju ošetrili a do neskorých nočných hodín sa snažili uvoľniť cestu a zabezpečiť transport postihnutej do nemocnice v Poprade,“ uvádza Horská záchranná služba.
Takto vyzerali Tatry po kalamite v roku 2004 Čítajte Po skaze prišiel lykožrút
Vo viac ako 600 000 m3, ktoré Štátna správa ochrany prírody nepovolila po kalamite spracovať, sa namnožil nenásytný lykožrút. Po veternej kalamite Tatry teda postihla aj lykožrútova kalamita.
„Jeho populáciu podľa odborníkov zničí až nedostatok potravy, teda živých stromov. V súčasnosti už nehovoríme len o centrálnej časti Tatier, kde bóra lesy poškodila, ale aj o Tatranskej Javorine a, žiaľ, už aj o Západných Tatrách, kde lesy poškodila decembrová (2013) a májová (2014) víchrica a kde, opätovne z rozhodnutia štátnej správy ochrany prírody, zostane priveľa kalamitného dreva bez spracovania ako výdatná báza pre množenie lykožrúta aj v tejto časti TANAP–u,“ uviedla Burdová.
Ako podotkla, momentálne sa tento tvor s veľkou chuťou do jedla svojím skóre zničených stromov doťahuje na víchricu.
„Lykožrút zničil les na ploche, ktorú pred desiatimi rokmi zničila tatranská bóra. V súčasnosti totiž presahuje 7 000 hektárov.“
Podľa jej slov bude trvať najmenej storočie, kým les v tomto území bude opäť taký, na aký je naša generácia zvyknutá - farebný, voňavý a plný lesných zvukov.
Vietor bral všetko. Niektoré budovy prišli o strechy. Foto: Richard Hudeček
Až päť miliónov sadeníc na obnovu lesa
Výhľady z Tatier smerom dolu a aj pohľady z mesta, ktoré je hlavnou bránou do veľhôr - z Popradu, sa zmenili na nepoznanie.
Z mesta bolo zreteľne vidieť všetky tatranské osady. To, čo pred tým zakrývali husté lesy, bolo možné mať ako na dlani. Lesu bolo treba jednoznačne pomôcť.
Obnovených bolo niečo cez 4000 hektárov v správe ŠL Tanap–u.
„V umelej obnove bolo vysadených približne päť miliónov sadeníc. Pôvodné drevinové zloženie tatranského lesa, ktorý vyrastá na kalamitných plochách, je podstatne zmenené,“ uviedla Burdová.
Najviac umelo obnovených bolo smrekov a smrekovcov. Ako ochranné piliere proti vetru by mali slúžiť najodolnejšie dreviny borovice a smrekovca.
Príbeh
Hrôzu sledovala spoza okien autobusu
Na deň skazy si zaspomínala aj pracovníčka Múzea Tatranského národného parku (TANAP) Janka Černická.
Podľa slov Janky zrána bolo príjemne teplo, neskôr začalo fúkať a pršať. „V rádiu počas dňa upozorňovali na silný vietor. Ale my, žijúci a pracujúci v Tatrách, sme už naň zvyknutí,“ spomína.
O pol štvrtej odchádza smerom na Poprad z Tatranskej Lomnice diaľkový autobus. Cestou na zastávku spolu s kolegami zápasili so silnejúcimi nápormi vetra.
„Autobus prešiel sotva pár desiatok metrov a musel zastaviť. Na vozovke ležali vyvrátené stromy. Pokračovali sme ďalej ako na slalomovej dráhe, ticho sme sedeli a v nemom úžase sa pozerali, ako sa za nami cesta uzatvárala popadanými stromami,“ pokračuje Janka.
Takto sa im podarilo prísť až do Horného Smokovca. Tam už vedeli, že ich cesta sa skončila.
„To už vonku zúrila víchrica, akú som dovtedy nezažila. Naším autobusom to kolísalo zo strany na stranu. Cez okná nebolo vidieť ani na krok. Konáre a úlomky zo stromov narážali z každej strany do okien. Všetci sme sa schúlili medzi sedadlá a kryli si hlavu,“ hovorí Janka.
Trvalo to polhodinu. Potom všetko stíchlo a vyjasnilo sa. Z autobusu vystúpili.
V jej pamäti utkvel chlad, mráz a tiež obrovský mesiac na oblohe. Pätnásť cestujúcich vyviazlo bez akéhokoľvek zranenia. Najprv ich uchýlili v Poľskej krčme, neskôr im nocľah ponúkli v hoteli Poľana.
Pre výpadok elektriny však všade bola tma a zima. Cez mobil ich kontaktovali rodiny a hovorili im o „padnutých“ Tatrách.
„Z okna hotelovej izby bolo zrazu vidieť rozsvietený Poprad aj letiskovú dráhu. Počas celej noci bolo vidieť svetlá hasičských áut, ktorých posádky pomaly prerezávali Cestu slobody. Až ráno sa ukázala sila víchrice. Okná hotelovej toalety a kúpeľne sú orientované na severnú stranu. Vrcholec stromu trčal cez okno dovnútra kúpeľne. To sa nedá ani povedať, akým šokom bolo ráno vidieť celú tú horu obrovských stromov, polámaných a vyvrátených ako zápalky,“ uviedla.
jp
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
