STARÁ ĽUBOVŇA. Nežná revolúcia, ktorá v bývalom Československu prebehla v roku 1989, mala prinavrátiť slobodu.
Ako uviedol historik a publicista František Neupauer, preto je tento deň aj u nás štátny sviatok - Deň boja za slobodu a demokraciu.
„Ten zápas sa tu začal skôr, ako pádom Berlína. A dokonca nemeckí historici hovoria: Cesta k pádu Berlínskeho múru viedla cez našu Sviečkovú manifestáciu v Bratislave.“
[content type="avizo-clanok" img-db="schutz" id="7491092" title="Komentár Petra Schutza" url-type="sme-article"]Dvadsiatepiate výročie Nežnej revolúcie nevíta Slovensko v povznesenej atmosfére.[/content]
Starší spomínajú
Podľa jednej z dôchodkýň 17. november nič nezmenil. „Dôchodky máme slabé, odrobila som na družstve veľa rokov, ceny a platy sú stále vyššie, ale dôchodky nezvyšujú,“ povedala Júlia. Ako však dodáva, „vtedy aspoň bola práca, teraz ani tej nie je a my s tým neurobíme nič.“
„Čo sa týka financií, ja zmenu nepociťujem, takže pre mňa sa nič nezmenilo,“ povedala Anna Frnková.
Študenti mnohokrát ani nevedia, čo 17. november znamená. „Neviem, čo je to za sviatok a nič mi tento deň nehovorí,“ potvrdila Silvia.
„Viem, čo je 17. november, v školách sa o tom učí a každý rok sa o tom vraví. No neuvedomujem si veľkosť tohto prevratu a myslím si, že pochopiť to môže človek, ktorý zažil komunizmus. Pre mňa je to len niečo, čo ma naučili v škole,“ dodala ďalšia zo študentiek.
„Pri mojom vyťažení si ani neuvedomujem, že bude nejaké voľno,“ zveril sa nám študent Martin.
Uctievajú si odvahu svojich rodičov
Študentka Iveta Fiľová povedala: „Naši rodičia vtedy vyšli ako študenti do ulíc a protestovali proti komunizmu. Nakoniec to spôsobilo pád komunizmu a vznik Slovenskej republiky. Týmto krokom sme konečne mohli začať slobodne cestovať aj do západných krajín, taktiež slobodne hovoriť svoje názory a mnohé ďalšie veci, ktoré komunizmus potláčal. Čiže 17. novembra si pripomíname odvahu našich rodičov, ktorí nám vydobyli slobodu.“
„17. november a všetky tie dni neskôr som prežívala s veľkými emóciami a očakávaním. Počas totality som si nemohla vybrať štúdium na škole, nemohla som napísať maturitnú prácu v súlade s mojím presvedčením, v zamestnaní som nemala kariérny postup, moji súrodenci nedostávali štipendium, moji rodičia na nás nedostávali prídavky, pretože som nebola z ideologicky správnej triedy. Nemohli sme počúvať hudbu, akú sme chceli, keď sme chceli vycestovať, potrebovali sme víza, západné krajiny boli pre nás ako vzdialený krásny sen. Nežná revolúcia pre nás znamenala koniec týchto nezmyslov, je mi však smutno z toho, že predstavy o slobode nám za 20 rokov niekto ukradol,“ dodala Ružena.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
