STARÁ ĽUBOVŇA. Je jeseň, čas zberu úrody, a tak sme zisťovali, ako sú s plodmi svojej práce spokojní záhradkári v Starej Ľubovni.
Tajomník oblastného výboru Slovenského zväzu záhradkárov v Starej Ľubovni Michal Stašenko uviedol, že rozhodovali aj podmienky, ktoré boli v čase sadenia tej–ktorej zeleniny.
„Na tej istej ploche som vysadil zemiaky dvakrát. V jednej časti to bolo hneď na začiatku mája a o dva týždne som dosádzal znova,“ začal svoje rozprávanie Stašenko.
Teraz už vie povedať, ktorá úroda bola lepšia. Tam, kde sa trafil do suchšieho obdobia, bola úroda slušná, inde už bola slabšia.
„Keď som sadil v nevhodnom období, okrem zemiakov aj fazuľu, nevyšli mi. Aj iné, koreňové zeleniny ako mrkva a petržlen, boli poslabšie.“
Počasie ovplyvňuje úrodu
Ak pri vysádzaní boli nevhodné podmienky pre nejakú plodinu, pokojne sa mohlo stať, že na rovnakej ploche niečo nevyšlo vôbec.
„Na rovnakom mieste som vysadil tekvicu, patizón a cuketu. Patizón a tekvica mi nevzišli vôbec a cukety bolo pre zmenu hojne, vysvetlil.
Cesnak a cibuľu vysádzal Stašenko v apríli. Úroda síce bola, ale nie taká, ako po iné roky.
Názory sa však rôznia. Kým jedni záhradkári tvrdili, že nemali veľa úrody, iní boli spokojní.
Teraz by som si nedovolil zovšeobecňovať, pretože nemám poznatky z iných záhradkárskych osád. Ale určite počasie malo vplyv aj na výsadbu, aj na tohtoročnú úrodu.”
Najhoršie na tom bola koreňová zelenina
Podľa Stašenka najhoršie vychádzala mrkva, petržlen a celkovo koreňová zelenina. Tá bola problémová, ale celkom ho potešil cesnak, cibuľoviny, cuketa, na strane druhej sklamala ho tekvica.
Nevie, čo mohlo ovplyvniť to, že jedna zelenina vyšla dobre a iná nie.
Na stromoch má jablká a hrušky, ktoré ešte dozrievajú. Sucho a nízke teploty ublížili niektorým jabloniam, jablká sa nedokázali vyvinúť do patričnej veľkosti.
Pre pekné zemiaky je dôležité, aby v čase kvitnutia mali dosť vlahy. Zemiaky sadené v apríli boli vcelku slušné.
Šťastie alebo náhoda?
Záhradkárka Anna Schmidtová s manželom si kúpili na jar semienka tekvice v supermarkete. Počítali iba s malými obyčajnými tekvicami. Zasadili ich pri chalupe len tak do kompostu.
„Tekvica rástla ako z filmu Adela ešte nevečerala,“ zasmiala sa pestovateľka Anna Schmidtová.
Prvýkrát a to úplnou náhodou sa im ich podarilo vypestovať také obrovské. Veľkosť tekvíc pripisuje dažďom.
„Najprv sme nevedeli, čo s tým, ale už sme ich zužitkovali a dali sme ich ako žrádlo našim sliepkam a v lese jeleňom,“ povedala Schmidtová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
