KEŽMAROK. Reinštalovaná expozícia archeológie Múzea v Kežmarku by mala byť v budúcnosti venovaná Kežmarskému hradu. Nová expozícia bude mať za úlohu predstaviť hrad ako stavebný objekt.
„Doteraz neexistuje podobná expozícia, ktorá by predstavila, ako hrad vyzeral pri vzniku, ako sa prestavoval a ako nakoniec skončil a prečo dnes vyzerá tak, ako vyzerá,“ informovala archeologička a etnologička Múzea v Kežmarku Marta Kučerová.
Podkladom pre vznik takejto expozície je nielen archeologický, ale aj historický výskum hradu, na ktorom múzeum pracuje už niekoľko rokov.
Zhromažďujú odborné údaje
Pracovníci múzea sa snažia zosumarizovať všetky poznatky, ktoré síce sú známe, ale na Slovensku neboli publikované. Ide napríklad o informácie z maďarského pamiatkového úradu.
Múzejníci sa snažia zrekonštruovať podobu hradu aj z jeho romantických opisov zo začiatku 18. storočia.
„My by sme chceli dať expozícii punc odbornosti, aby tie poznatky boli podložené faktami aj archeologickým výskumom,“ dodala Kučerová.
Expozícia by mala návštevníkom poskytnúť informácie o jednotlivých majiteľoch hradu, katastrofách, ktoré hrad postihli i prestavbách, ktoré sú zaznamenané v archívnych dokumentoch.
V súčasnosti sa podľa Kučerovej medzi odborníkmi polemizuje, či v Kežmarku existovala nejaká pevnosť v období, keď mesto obsadili bratríci.
V literatúre sa v tom období v Kežmarku spomínalo „castrum“. Dôsledným štúdiom samotných prameňov, nielen odvolávok na tieto pramene sa podľa Kučerovej zistilo, že nejde o opevnené miesto priamo v Kežmarku, ale týka sa všeobecne opevnených miest bratríkov na Spiši.
Kežmarok sa spomína len ako opevnené mesto.
„Už teraz vieme, že nemôžeme uvažovať o existencii nejakej pevnosti v roku 1447 v Kežmarku. Sú tu polemiky, či castellum, ktoré sa spomína v písomnostiach z roku 1465, sa týka rezidencie Zápoľských alebo či tento pojem sa vzťahuje na nejakú veľkolepú pevnosť, čo je jeden z nových pohľadov na vec,“ uviedla Kučerová.
Skúmajú históriu kaplnky
Polemiky sú aj v prípade barokovej kaplnky na Kežmarskom hrade. Podľa Kučerovej sa objavili náznaky z historických prameňov, že roky 1656 až 1658, ktoré sú tam uvedené, by nemuseli byť konečné.
„Je možné, že kaplnka bola v barokovom štýle iba prestavaná zo staršej podoby. To sú niektoré z otázok, ktoré sa riešia a sú novým pohľadom na stavebné dejiny Kežmarského hradu,“ uviedla Kučerová.
Nová expozícia by mala priblížiť podobu hradu z obdobia gotiky, jeho renesančnú prestavbu, barokové o bdobie, až po poslednú etapu úpravy hradu, ktorá sa udiala začiatkom 20. storočia, až po 80. roky 20. storočia.
Časť expozície by mala byť venovaná aj tomu, čo predchádzalo stavbe hradu, keďže aj dnes je možné vidieť na nádvorí hradu základy kostola sv. Alžbety, ktorý bol starší, ako zachované objekty hradu.
Špecifiká mestského hradu
Na rozdiel od Ľubovnianskeho či Spišského hradu stojí Kežmarský hrad priamo v meste. Podľa Kučerovej Kežmarský hrad vznikol na základe poverenia kráľa Mateja Korvína.
Ten poveril Zápoľských, aby niekde pod Tatrami postavili pevnosť. Keďže im v tom období daroval aj kráľovskú daň mesta Kežmarok, bolo podľa Kučerovej logické, že za miesto postavenia tejto pevnosti a svojho reprezentatívneho sídla si zvolili Kežmarok.
Poslednými rozsiahlymi stavebnými úpravami prešiel Kežmarský hrad po požiari v roku 1901.
V prvej tretine 20. storočia sa urobili práce, ktoré zachránili stojace časti hradu pred totálnou deštrukciou.
Súčasnú podobu hradu dala generálna oprava v rokoch 1964 až 1986. Počas tejto opravy sa podarilo obnoviť a vytiahnuť tie prvky z historickej podoby hradu, ktoré sa potlačili začiatkom 20. storočia, keď hrad slúžil na rôzne hospodárske účely. Ide o gotické okná a portály, renesančné sgrafitá a maľby alebo barokovú podobu kaplnky.
„Týmto spôsobom bol hradu, aspoň v základnej podobe, prinavrátený pôvodný vzhľad a touto pamiatkovou opravou sa ten hrad zachránil, pretože inak by asi nebol prežil v tejto podobe do súčasnosti,“ povedala Kučerová.
Jednou z podmienok zriadenia novej expozície archeológie je podľa riaditeľky Múzea v Kežmarku Eriky Cintulovej dokončenie odvlhčenia severozápadného traktu hradu, kde by mala táto expozícia vzniknúť.
„Už sme začali s odvlhčením prízemia severozápadného traktu hradu. V tomto chceme pokračovať,“ uviedla Cintulová.
V obrazoch: Kežmarský hrad ohrozuje vlhkosť Čítajte
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
