V tomto roku si pripomíname 70. výročie Slovenského národného povstania. Rovnako sedemdesiat rokov uplynulo od násilnej smrti Zoltána Stenczela, statkára z Kežmarku a Spišských Tomášoviec.
SPIŠSKÉ TOMÁŠOVCE. So svojou manželkou Auréliou Bartschovou a deťmi Jurajom, Agátou a Gerhardom žil na majeri v Spišských Tomášovciach.
Pokojný rodinný život však dostal vo vojnových rokoch tragický rozmer. Z. Stenczel poslal svoju rodinu na bezpečnejšie miesto.
V chladné 24. septembrové ráno o štvrtej hodine na dvere majera klopú štyria maskovaní ozbrojenci.
Pomocnice v domácnosti Mária Kešeľáková a Anna Repková ich poznajú podľa hlasu, veď už neraz tu domáceho pána hľadali. Tentoraz však majú úspech. Z. Stenczel je doma a nič netušiac spí.
Ozbrojenci vedení jeho bývalým pohoničom zo Smižian, ktorého pred časom prepustil z práce pre opilstvo a neplnenie si pracovných povinností, ho prebúdzajú zo spánku. Dostáva príkaz, aby sa legitimoval. Ukazuje svoj preukaz.
Dostáva odpoveď, že chcú vidieť tú s „hakenkrajcom“. „Takú ja nemám,“ odpovedá po pravde Stenczel, ktorý nebol členom žiadnej politickej strany či fašistickej organizácie.
Muži vydávajúci sa za partizánov ho spútaného v reťaziach odvádzajú z domova. Na Čingove, na neznámom mieste ho pripravia o život.
O tom svedčia mnohé na sebe nezávislé svedectvá osôb. Potom sa ešte za tmy vracajú na majer do kaštieľa, aby vylúpili trezor, kde je pripravená hotovosť na výplaty robotníkov.
Spomienky svedkov i anonym
„Veľmi veľa podrobností sme získali v priebehu rokov o tomto odpornom čine od domácej Mariky Kešeľákovej. S ňou a s jej rodinou sme udržiavali a udržujeme kontakty dodnes. Ozbrojenci vykonali túto lúpežnú vraždu pod zásterkou udalostí SNP. Tento čin bol právne vyhodnotený ako plánovaná lúpežná vražda a nepremlčaný vojnový zločin,“ zapomínal syn Z. Stenczela Juraj, ktorý žije v Příbrami.
V dedine sa rýchlo rozšírilo, že veľkostatkára odvliekli niekam k Dobšinej do vyšetrovacej väzby.
A aký bol motív pohoniča? Spôsobil požiar na majeri, uhynuli aj zvieratá. Škoda bola veľká. Pohoniča pre opilstvo veľkostatkár prepustil, čo ho neskôr, ako sa ukázalo, stálo život.
„Brat Bernard sa s manželkou v roku 1966 vybrali do okolia Dobšinej. Overiť si informácie o údajnom väznení nášho otca. Vtedy najstarší občan – odbojár prehlásil, že žiaden Nemec, veľkostatkár zo Spišských Tomášoviec tu nikdy nebol väznený, či dokonca zastrelený. Pamätal si to dobre, lebo v tom čase slúžil na partizánskom veliteľstve. O dva roky neskôr M. Kešeľáková dostala anonymný list. Dala nám ho. V ňom sa píše, že Z. Stenczela zastrelili pri jednej jaskyni pri Hornáde. V roku 1990 prípad nášho otca vyšetrovali, uznesením ho však odložili. Chceli sme získať ďalšie výpovede, tak sme navštívili Štefana Remiáša, nášho bývalého hajníka zo Smižian. Na otázku, kto pripravil nášho otca o život, rezolútne prehlásil, ze ten pohonič,“ doplnil J. Stenczel.
Pri príležitosti 110. výročia narodenia Z. Stenczela mu bola v roku 2012 na rodinnom cintoríne, za účasti rodiny v Hadušovciach, časť Spišských Tomášoviec odhalená pamätná tabuľa.
Autor: šim, sj
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
