Odstreľovali ich, zhadzovali im hniezda, snažili sa ich vyplašiť. Všetko márne. Havrany sú známe vysokou inteligenciou.
POPRAD. Pred dvomi rokmi v popradskom predstaničnom parku zastrelili vďaka výnimke od obvodného lesného úradu okolo 70 vtákov.
Popradčania sa sťažovali na zašpinené autá, oblečenie, prekážal im aj škrekot havranov.
Mesto sa ich snaží z Popradu a z parku vyhnať opäť. V máji Okresný úrad v Poprade požiadal pozemkový a lesný odbor o povolenie lovu havranov poľných v meste. V júli povolenie dostal.
„Samospráva sa snaží vyrovnať s havranmi dlhé roky rôznymi spôsobmi. Jedným z riešení bolo aj prekrytie hlavných komunikačných línií v parku,“ povedal hovorca mesta Marián Galajda.
Havranom sa nedá prikázať
Všetky snahy vyhnať havrany z mesta sa však javia ako zbytočné. Podľa ornitológov to nie je nič prekvapivé.
„Havranom sa nedá prikázať, aby išli hniezdiť na konkrétne miesto,“ uviedol Ján Gúgh zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti.
„V súčasnosti je v Poprade minimálne sedemnásť kolónií. V minulosti bola jedna veľká v predstaničnom parku a dve-tri menšie. Už pred piatimi rokmi sme mesto upozorňovali, že môže dôjsť k tejto patovej situácii. Nepočúvali. Dnes je riešenie veľmi komplikované, na dlhé roky a s neistým výsledkom,“ uviedol ornitológ Matej Repel.
Repel tvrdí: Ľudia spanšteli
V mestách sa havrany podľa ornitológov cítia bezpečne, majú tu dostatok potravy. Repel nechápe, že ľuďom neprekážajú výfukové plyny áut, ale škriekajúci havran nad hlavou je pre nich problém.
„Popradská kolónia havranov tu žila už roky a nikomu neprekážala. Spanšteli sme a dnes nám všetko prekáža,“ uviedol Matej Repel.
Podľa neho havrany netreba z miest vyháňať, ale skôr sa s nimi naučiť žiť. Pre mesto sú vraj aj veľmi prospešné. Neporiadok, ktorý napáchajú, sa nedá porovnať s tým, ktorý odstránia.
„Zbierajú a žerú všetko od rastlinnej potravy, cez odpadky až po zdochliny,“ vymenoval Repel. Odstraňujú aj exkrementy po psoch.
Okrem človeka nemajú nepriateľa
Čierni nezbedníci majú vlastnosti, o ktorých väčšina z nás ani netuší.
„Pri výchove odmalička si privyknú a pripútajú sa k človeku natoľko, že ho považujú za svojho životného partnera, vedia sa naučiť aj rozprávať,“ ozrejmil Repel.
Inteligentné krkavcovité vtáky sú podľa ornitológov dokonca schopné naučiť sa rozlišovať ľudí podľa tváre alebo oblečenia. Takto vycítia aj hrozbu.
Vedia získavať potravu aj na miestach, kde iné druhy nie. „Havrany zvyknú hádzať vlašské orechy na cestu, kde ich prejdú autá a rozbijú škrupinu, a tak sa dostanú k orechu. Iné druhy krkavcovitých vtákov prinášajú na koľajnice vlakov lastúrniky, ktoré vlak po prejazde rozbije a vtáky sa dostanú k obsahu vo vnútri,“ dodal Gúgh.
U iných žiadaný, u nás nechcený hosť
Podľa ornitológov v západnej Európe už havrany takmer vymreli a nazývajú po nich ulice či hotely.
„Navrhovali sme, že pri parku umiestnime informačné tabule s fotografiami, aby návštevníci vedeli, akým zaujímavým vtákom havran je,“ povedal Repel.
O tom, že niečo podobné funguje, svedčí aj Španielsko. V krajine sú veľkou atrakciou bociany. Sídlia na historických katedrálach a budovách. Ich hniezda sú oveľa väčšie, aj neporiadok po nich je väčší. Tam však z nich spravili celebrity.
„Na tieto bociany sa chodí pozerať celá Európa. Je to rarita, ktorú dokážu mestá a obce obrátiť vo svoj prospech na rozvoj turizmu,“ poznamenal Gúgh.
„Namiesto toho sa mesto Poprad, brána do národného parku, prezentuje tým, že zabíja havrany. Prečo si nespraviť naopak pozitívnu reklamu?“ súhlasil Repel.
Bystrý: Ich populácia nekontrolovateľne rastie
Ako nás informoval Marek Bystrý z oddelenia životného prostredia mestského úradu, jedným z dôvodov, prečo mesto odstraňuje havrany a nepremýšľa o inej alternatíve je, že ich populácia sa nekontrolovateľne rozrastá bez prirodzených predátorov, ako sú napríklad jastrab lesný a veľké druhy sokolov.
„Mestské parky kvôli nim neslúžia rekreačnému účelu, na ktorý boli vybudované. Mestský mobiliár, ako sú parkové lavičky, malé smetné nádoby a podobne, je pod neustálym tlakom havranov a ich exkrementov,“ uviedol.
Populácia havranov nie je podľa jeho slov ohrozená, sú zaradené medzi poľovnú zver. Podľa radnice je potrebné ich počet regulovať a nie ich zatraktívňovať náučnými panelmi.
Ako uviedlo mesto, presný počet havranov v Poprade nie je známy, pretože niektoré jedince ho využívajú len sezónne a ich počty je možné len odhadovať podľa počtu hniezd.
ANKETA
Popradčania: Radšej budujte prístrešky
Pravdou je, že nie všetkým ľuďom sa havrany v parku pozdávajú.
„Prekážajú mi, všetko je od nich zašpinené,“ povedala Mária Štefaníková.
„Nemám rád, keď mi škriekajú nad hlavou, je to nepríjemné,“ uviedol Jozef.
V Poprade však prekvapivo pribúda ľudí, ktorým po vybudovaní prístreškov, pod ktorými môžu prejsť, havrany neprekážajú.
„Odkedy zastrešili chodníky, je to v pohode,“ uviedla Zuzana.
„Je to zastrešené, ľudom nemá čo prekážať, veď je len pozitívne, keď v meste máme kúsok fauny, nie? Skôr by som sa zamyslel nad tým, či by obdobné zastrešenie nemohlo pribudnúť pri obchodnej akadémii a pri múzeu,“ zhodnotil Popradčan Michal Klein.
Podobný názor má aj Monika: „Mne vôbec neprekážajú. Zvuk, ktorý vydávajú, nie je práve najpríjemnejší, ale strieľať ich preto hádam nebudeme. Aspoň je v centre trochu viac prírody.“
Slavomíra Odrobinová si myslí, že havranov by vyháňať nemali. „Tiež máme domov, určite by sme nechceli, aby nás niekto odtiaľ vyhodil,“ povedala.To, že robia neporiadok je podľa nej prirodzené.
jp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
