Posledné tri roky sa vlastníkom kultúrnych a historických pamiatok v Gemeri podarilo zabezpečiť projektovú prípravu pre obnovu viacerých kostolov. Prebiehali aj pamiatkové výskumy, ktoré priniesli nové zistenia o vývoji pamiatok. Pokračovalo sa aj v obnove niektorých gemerských kostolov. S najnovšími poznatkami z výskumov sa s verejnosťou podelili odborníci na konferencii venovanej pamiatkam Gotickej cesty.
ROŽŇAVA. Občianske združenie Gotická cesta sa zameriava na pomoc vlastníkom pri obnove kultúrnych pamiatok nachádzajúcich sa na turistickej trase Gotická cesta. Sústreďuje sa na oblasť Gemera, najmä na región okresu Rožňava.
Poznatky z architektonického vývoja a prebiehajúceho reštaurovania kostola reformovanej kresťanskej cirkvi v Plešivci priniesli Jozef Tihanyi a Peter Koreň.
Výstavba kostola prebiehala v ôsmich etapách. V druhej vystavali bočnú severnú kaplnku, ktorá kostol robí výnimočným.
„Slúžila na súkromné bohoslužby vtedajších zemepánov. Vstupovalo sa do nej z lode kostola a má viacstupňový portál košického typu. Jej vznik sa datuje do prvej polovice 15. storočia, no o datovaní sa vedú ešte rozpory. Pravdepodobne však môžeme hovoriť o roku 1420. Prispela k tomu analýza majetkových pomerov zemepánov. Zemepán Ján Bebek si v tom čase ešte mohol dovoliť postaviť takúto súkromnú kaplnku,“ uviedol J. Tihanyi.
Vzácne nástenné maľby
V čase tureckých nájazdov v roku 1558 bol kostol zničený a vypálený. Zaujímavosťou boli zabudované strieľne v stenách kostol, ktoré neskôr, pri obnove kostola v roku 1617 boli zamurované.
V 19. storočí prechádza kostol obnovou, v roku 1923 boli v presbytériu kostola objavené nástenné maľby. Po roku 2000 začala v kostole stavebná obnova, ktorá prebieha dodnes.
Ako uviedol P. Koreň, jedinou maliarskou výzdobou Bebekovskej kaplnky je konsekračný kríž.
V roku 1977 prebiehal v kostole umelecko-historický aj reštaurátorský výskum. Zreštaurované boli dva nástenné obrazy Pašiového cyklu na južnej stene presbytéria. V roku 2009 sa začal výskum nástenných malieb.
„Bola identifikovaná celoplošná výmaľba presbytéria, v lodi obraz sv. Alžbety. V roku 2011 nasledoval celoplošný odkryv týchto malieb. Vznik fresiek sa posunul do obdobia druhej polovice 14. storočia,“ priblížil P. Koreň.
Obrazy majú rozmery presahujúce dva metre. Aj v súčasnosti sú predmetom reštaurovania. Spodný rad malieb na stene je vo fragmentálnom stave. Predstavuje kristologické výjavy.
Kostol v Štítniku mal byť bazilikou
Adriána Klingová a Nora Urbanová sa zasa podelili s najnovšími poznatkami vo vývoji evanjelického kostola a. v. v Štítniku, ktoré priniesol pamiatkový výskum v rokoch 2011 a 2012. Prebiehal súčasne s reštaurátorským a archeologickým výskumom.
Podarilo sa odkryť kryptu s veľkosťou 2x5 metrov, kde bol pochovaný Štefan Štítnický, na ktorého odkazuje epitaf vedľa vstupu do krypty.
„Krypta v súčasnosti nie je prístupná. Jej vznik nevieme presne zadatovať. Predpokladáme, že je to obdobie renesancie,“ zdôraznila A. Klingová.
Odborníci identifikovali štyri stredoveké etapy architektonického vývoja. Prvá sa spája s výstavbou jednoloďového murovaného kostola, pravdepodobne v prvej polovici 13. storočia.
Mal už postavenú samostatnú vežu. Neskôr pribudla empora, severná loď, ktorá bola neskôr nadstavaná.
Pribudla južná loď, na severnej strane vybudovaný severný vstup s portálom. Severná loď slúžila ako kostnica so vstupom od cintorína.
Plánovaná bola výstavba kostola ako baziliky, no neskôr bol kostol ukončený v „provizórnom“ režime.
„Stredoveké etapy ukončili stavebný vývoj kostola. Neskôr v ňom len prebiehali interiérové úpravy. Kostol prešiel opravou na prelome 19. a 20. storočia. V súčasnom archeologickom výskume je nutné ešte pokračovať,“ uzavrela A. Klingová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
