Pred tristo rokmi, 25. septembra 1714, sťali hlavu legendárnej zradkyni Juliane Korponayovej Géci, nazývanej Levočská biela pani. V ten istý kalendárny deň, po troch storočiach, si vo štvrtok v Levoči pripomenuli životné osudy Juliany. Historické pramene pred časom potvrdili, že nebola zradkyňou, ale obeťou politického procesu.
LEVOČA. Keď sa povie Levoča, väčšina z nás si spomenie na Majstra Pavla a Levočskú bielu pani.
Legenda Juliane Korponayovej Géci prisúdila osud zradkyne mesta, čo neskôr vyvrátili historičky, zaoberajúce sa touto osobnosťou.
Známa postava z levočských dejín sa narodila sa v Ožďanoch v Gemeri v roku 1680. Jej cesty sa uberali po celom Slovensku.
Keď mala dvadsať rokov, vydala sa a spolu s manželom Jánom, ktorý stál na strane cisára, sa presťahovali do Levoče.
Podľa legendy sa pôvabná Juliana zaľúbila do kuruckého kapitána Štefana Andrássyho.
V noci ukradla kapitánovi kľúče od mestskej brány a odetá do bielej nočnej košele vpustila do Levoče kurucké vojská. Obvinili ju zo zrady a 25. septembra 1714 ju popravili.
Štvrtkové podujatie Deň pre Levočskú bielu pani v Levoči bolo spomienkou na okrúhle výročie popravy mladej Juliany Korponayovej a zároveň pripomenutím historických faktov.
Inscenácia popravy po tristo rokoch. Foto k článku: Eva Šoltísová
Otvorená téma
„SNM – Spišské múzeum v Levoči sa podrobne zaoberá Levočskou bielou paňou od roku 2008. Juliana Korponayová bola ako jediná žena v Uhorsku odsúdená a popravená za vlastizradu. Nebola ale zradnou ženou, ale obeťou vtedajšieho politického procesu. Vďaka medzinárodnému grantu na skúmanie tejto postavy sme v roku 2010 na výstave poukázali na získané poznatky. Tejto téme sa venujeme aj naďalej, nie je to pre nás uzavretá vec,“ vysvetlila historička Dáša Uharčeková Pavúková.
Historické anály hovoria o tom, že mladá žena kľúče od mesta neukradla.
Mestskú bránu otvoril levočský richtár, ktorý s mestskou radou vypracoval podmienky dobrovoľnej kapitulácie.
Obraz nešťastnej Juliany, ktorá sa stala zrejme, dnešným slovníkom povedané, obeťou politickej hry, intríg a konšpirácie.
Jókaiho román
Spomienkovej slávnosti sa zúčastnil aj priamy potomok rodiny Korponayovcov. Primátor mesta Levoče Miroslav Vilkovský na znak zmierenia a úcty k jeho predkom daroval Zoltánovi Korponayovi listinu mesta Levoče.
Ľudia neradi počúvajú historické údaje, ktoré sú podľa nich často suché. Skôr ich zaujmú príbehy plné zaujímavostí a vášne. Takto zrejme vznikla aj legenda o Juliane Korponayovej.
Obraz ženy otvárajúcej dvere na levočských hradbách zrejme inšpiroval spisovateľa Móra Jókaia na napísanie románu plného fantázie.
Kniha Levočská biela pani vyšla v 60. rokoch minulého storočia a dodnes má svoje miesto v knižniciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
