V novembri si budú Slováci voliť svojich primátorov, starostov a poslancov. V maličkej obci Harakovce však bude volebná sobota taká, ako každá iná. Voľby tam totiž nebudú.
HARAKOVCE. V najmenšej obci Levočského okresu žije približne 65 obyvateľov. Starostkou na najmenší možný úväzok je Božena Melíšková (HZDS).
Bez kandidátov na starostu aj na poslancov
B. Melíšková kandidovala na starostku vo voľbách v roku 2006. Bola jedinou kandidátkou.
V komunálnych voľbách v roku 2010 už o post starostu nemal nik záujem. Preto v zmysle zákona o obecnom zriadení, podľa ktorého obec vedie starosta, až kým nový nezloží sľub, viedla obec i naďalej.
V obci vyhlásili už niekoľko doplňujúcich volieb. Bez kandidáta však žiadne voľby neboli.
Ďalšie štyri roky tak starostovala B. Melíšková a povedie obec aj po 15. novembri. Bude to už jej tretie volebné obdobie.
Ak sa situácia nezmení, zdá sa, že súčasná starostka má svoju funkciu asi doživotnú.
„Do novembrových volieb sa neprihlásili žiadni kandidáti na starostu a nik neprejavil záujem ani o posty poslancov. Voľby u nás tak nebudú, niet prečo. Musíme ísť ďalej,“ skonštatovala súčasná starostka.
Malá obec v regióne Podbraniska je značne prestarnutá. Mladí, čo tu bývajú, často za prácou dochádzajú. Čas na starostovanie či poslancovanie nemajú.
B. Melíšková často ani niekoľko mesiacov nevidí výplatu za prácu starostky. Mesačne v obci hospodária s približne 450 eurami. Prednosť majú účty za elektrinu, odpad či odvody. No nesťažuje sa.
„Našťastie mám dobrú prácu, čo ma živí. Teší ma, ak v obci ušetríme nejaké peniažky na obnovu verejného osvetlenia či na opravu múra na cintoríne. Našťastie si v obci dosť pomáhame, keď treba,“ zdôraznila starostka.
Vzájomná pomoc
Do práce chodieva ráno, prichádza večer. Čas na starostovské povinnosti má po práci, respektíve cez víkend.
Má však pomoc v podobe účtovníka, s radami jej pomáhajú aj pracovníčky okolitých obecných úradov, ktoré sú vždy ochotné pomôcť.
„Nie je to vždy ľahké. Za tie roky si človek už musel vybudovať nejaký systém a keď má pri sebe ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť, je to len lepšie. Nechcem, aby naša obec upadla. Záleží mi na nej,“ doplnila starostka.
Ako zdôraznila, obcí ako Harakovce je na Slovensku dosť. Podľa nej budú pribúdať najmä v tých častiach, kde žijú starší ľudia a mladí dochádzajú za prácou.
„My v obciach to však nezmeníme. Zmena sa musí udiať zhora. Štát by to nemal nechávať len na samosprávach, nech si oni poradia. Určite by mal podať nápomocnú ruku,“ myslí si B. Melíšková.
Pomôcť by mohlo spojenie s Dúbravou
Riešením pre obec Harakovce by mohlo byť aj miestne referendum o pripojení k susednej väčšej obci Dúbrava.
Kedysi boli obe dediny spojené, po novembri 1989 sa však rozdelili.
Referendum o zlúčení je však zatiaľ len v rovine úvah. Konkrétnejšie kroky doposiaľ nepodnikli.
Názor odborníka
Rončák: Takých obcí je viacero najmä na východePodľa odborníka na samosprávu Ivana Rončáka z Transparency International Slovensko, obcí ako Harakovce je v rámci Slovenska niekoľko.
Najčastejšie sú fenoménom na severovýchode Slovenska. Väčšinou je to potom o neustálom kolobehu vyhlasovania nových a nových doplňujúcich volieb.
„Zánik obce je presne stanovený zákonom. Musia s tým súhlasiť obyvatelia danej obce, až vtedy sa vyhlási miestne referendum. Rovnako musia byť za pripojenie k inej obci. Súhlas je však potrebný aj zo strany obce, ku ktorej sa budú pripájať. Ideálne je, ak to nejaký mediátor vyrokuje a vtedy by mal byť nápomocný aj štát,“ uviedol I. Rončák.
Čo sa týka maličkých obcí, je podľa neho otázne, či má zmysel takáto samospráva. „Otázne je, ako môže takáto samospráva ďalej fungovať a zabezpečovať služby pre obyvateľov. Lebo základným princípom samosprávy nie je existencia obce, ale poskytovanie služieb jej obyvateľom. Už v minulosti bolo viacero návrhov, ako takéto situácie riešiť. No, bohužiaľ, politici zatiaľ nenašli odvahu uviesť nejaké riešenie do praxe,“ doplnil.
šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
