Na jednom z vedľajších vrcholov Krížovej bude podľa iniciátorov projektu stáť už túto jeseň drevená kaplnka s tromi poslednými zastaveniami krížovej cesty. Cesta sa bude začínať pri kvetnickom Kostole sv. Heleny.
POPRAD. Kaplnka nad popradskou mestskou časťou Kvetnica je projektom riaditeľa mestských lesov Róberta Dulu a popradského architekta Samuela Netočného, pôsobiaceho vo Viedni. K jeho realizácii vraj prispelo mnoho dobre načasovaných náhod.
Po skončení bakalárskeho štúdia v roku 2009 šiel Netočný na púť do španielskeho Santiaga.
„Po tom, čo som prišiel do cieľa, som bol sklamaný. Nechcel som, aby sa púť už skončila, pretože to bol neskutočný zážitok. Následne som rozmýšľal, ako nechať túto púť vyznieť, a tak som navrhol kaplnku,“ vysvetlil architekt.
Náhody
O dva roky neskôr sa náhodou stretol s Róbertom Dulom, ktorý chcel v tom čase premeniť mestské lesy okolo Kvetnice na výletné miesto pre Popradčanov a rozmýšľal i nad postavením krížovej cesty. Začali na projekte spolupracovať.
Návrh kaplnky neskôr Netočný upravil z pôvodnej betónovej na drevenú.
„Drevená lepšie zapadá do priestoru, pretože stromy, ktoré tam stoja, sa na tom istom kopci len premenia na akúsi vyššiu formu,“ vysvetlil architekt.
Projekt požehnal i dekan popradskej rímskokatolíckej farnosti Anton Oparty. „Aj on chcel v okolí postaviť krížovú cestu, čo bola ďalšia z náhod, ktoré sa udiali,“ doplnil Netočný.
A tak začali zháňať peniaze. „Narazili sme vtedy na pána, ktorý chcel v tej dobe podporiť nejaký projekt a my sme mu prišli do rany. Prispel nám dvomi tretinami celkových nákladov,“ uzavrel koncentráciu náhod Netočný.
Podľa neho bolo vždy všetko správne načasované a prišlo to práve vtedy, keď to s Dulom potrebovali.
Hra svetla a tieňa
Poetickosť kaplnky spočíva podľa Netočného v príbehu, keď sa všetky okolnosti na jej realizáciu pospájali. Jej výnimočnosti nahráva i odohrávajúca sa hra svetla a tieňa, ktorá sa každých päť minút mení.
„Pre veriacich je prenikajúce svetlo podkladom pre ich modlitbu. Ľudí, ktorí neveria, no vstúpia do kaplnky, udrží dnu ich zvedavosť, ktorá ich donúti zostať dlhšie, než pôvodne chceli,“ popísal architekt.
Samotný návrh zabral napriek neveľkému počtu štvorcových metrov rok a pol intenzívnej práce. „Bolo pre mňa dôležité urobiť stenu, ktorá je masívna, ale prechádza cez ňu svetlo napriek tomu, že je bez okien,“ vysvetlil Netočný.
Kaplnu si podľa neho môže vyložiť každý inak, prípadne si ju nemusí vykladať vôbec, nemusí byť metaforou.
„Môžeme ale vidieť vnútro kaplnky i ako svet, v ktorom žijeme a dookola je Božie svetlo, ktoré prichádza, človek ani nevie odkiaľ,“ popísal.
Unikát na Slovensku
„Až na pár svetlých výnimiek je úroveň slovenskej architektúry vcelku nízka. Aj v Poprade nové projekty zaostávajú,“ myslí si architekt.
Jeho ambíciou bolo ukázať ľuďom, že architektúra môže byť iná ako na ružovo a modro natreté domy. „Môže byť inšpiratívna, zábavná či dráždivá,“ vysvetlil.
Chcel vytvoriť priestor, ktorý je jednoduchý, ale zároveň nabitý. Kaplnku možno podľa neho vnímať ako minimalistickú a súčasne maximalistickú.
„Preto by mala byť unikát. Žiadna takáto kaplnka na Slovensku nie je,“ uzavrel Netočný.
Kaplnka vzkriesenia
K pôvodnej krížovej ceste pridali iniciátori projektu okrem dvanástich drevených krížov na jednotlivých zastaveniach a dvoch zastaveniach v kaplnke i pätnáste – vzkriesenie.
„Keď človek z kaplnky vyjde, vyjde premenený a viac si uvedomí hodnotu zmŕtvychvstania i celej krížovej cesty,“ uviedol architekt.
Cesta však nie je ľahká, pretože vedie miestami náročnejším terénom.
„Nie je to prechádzka. Cesta sa začína pozvoľna, potom trochu stúpne, následne je strmá, človek si už myslí, že sa otočí a pôjde domov. Ak to však prekoná, nasleduje prechod zvlneným hrebeňom s výhľadom na Tatry,“ popísal Netočný a dodal, že táto časť funguje dobre i čo sa týka scenérie.
Pretože sú doposiaľ prefinancované len dve tretiny nákladov, autori projektu organizujú zbierku, začala sa v nedeľu 7. septembra.
Autor: Dominika Braná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
