Odkazy si písali na oltár
V kostole svätého Antona Pustovníka v Červenom Kláštore sa nachádza hlavný oltár, na ktorý sa ľudia v minulosti podpisovali a nechávali tam rôzne odkazy.
ČERVENÝ KLÁŠTOR. V kostole sv. Antona Pustovníka v Múzeu Červený Kláštor sa nachádza zreštaurovaný drevený hlavný oltár so sochami sv. Antona Pustovníka, Panny Márie s mandorlou, sv. Ladislava, sv. Štefana, sv. Romualda a sv. Benedikta, ktoré boli postupne reštaurované v Štátnom oblastnom ateliéri v Levoči.
Oltár pochádza z roku 1745, vytvoril ho levočský rezbár Dionýz Reismayer. Pozlátil ho levočský maliar Ján Reis.
Kostol nebol veľmi chránený, vstúpiť doň bolo jednoduché, a tak sa návštevníci na zadnú stranu oltára podpisovali. Dodnes sa nevie, prečo ľudia nechávali odkazy na zadnej strane oltára.
Teraz už hrozia pokuty
Riaditeľka múzea Jana Sofková vysvetlila: „Ľudia sa podpisovali ešte v čase, keď tu múzeum nebolo. Teraz, keď je oltár zaradený medzi zbierkové predmety Múzea Červený Kláštor, je to zakázané a ak by bol prípadný záujemca o podpis prichytený, hrozila by mu vysoká pokuta.
Najstarší nápis na drevenom oltári pochádza z roku 1804, ďalšie pribúdali ešte aj počas 20. storočia.
Turisti aj napriek vyslovenému zákazu a zábranám porušujú nariadenia múzea naďalej a tak sa, žiaľ, na tejto pamiatke našli nové odkazy ešte aj vlani.
V súčasnosti preto v múzeu premýšľajú nad zvýšením ochrany oltára, čo nevylučuje možnosť, že vstup do tejto časti bude návštevníkom múzea obmedzený.
Oltár je už kompletný
Od júla je oltár kompletný, keďže naň bola inštalovaná posledná zreštaurovaná socha sv. Štefana.
Jeho hodnota je nevyčísliteľná a to nielen po finančnej stránke, ale aj umeleckej.
Objekt kartuziánskeho kláštora je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1970.
Kláštor je majetkom Slovenskej republiky, jeho správcom je štátna organizácia Pamiatkový úrad SR a preto akékoľvek znehodnotenie dreveného oltára či inej pamiatky v Červenom Kláštore je trestné.
O objekt sa momentálne stará nezisková organizácia Cyprian a je teraz viac chránený.
Sofková dodala: „Kostol sv. Antona Pustovníka je verejnosti prístupný len od roku 2007 a spolu s dreveným oltárom tvoria najkrajšiu časť expozície múzea.“
Červený Kláštor. Oltár.
Schody, ktoré nikam nevedú
PODOLÍNEC. V jednom z prvých dielov o Harrym Potterovi sa píše o nástupišti, ktoré vzalo Harryho do sveta kúzelnej školy. Šlo o nástupište deväť a trištvrte. Podobné miesto by ste našli aj v Podolínci.
„Schody, ktoré nikam nevedú, stoja minimálne 25 rokov a možno aj viac. Niekedy tu bol mestský úrad a knižnica, vedľa boli jasle, spolu so schodiskom to tvorilo celok. Dnes je to súkromná budova, mesto s tým nemôže nič urobiť a preto nezasahuje. Obyvatelia si zvykli. Kto chce, môže sa z recesie prejsť po schodoch hore–dole a to je všetko,“ povedal nám Podolínčan Peter Biľak.
Obyvateľka Podolínca poznamenala: „Keby bola tam nejaká prevádzka a viedli do nej tie schody, to by nevadilo. Teraz je to však hluché a prázdne miesto.“
Schody. Nikam nevedú.
Lampa stojí v strede parkoviska
V Starej Ľubovni sa nachádza lampa na nezvyčajnom mieste.
STARÁ ĽUBOVŇA. Mnohí obyvatelia Starej Ľubovne možno nerozumejú tomu, prečo je v strede malého parkoviska na Okružnej ulici pri bloku M pouličná lampa, ktorá tam vodičom zavadzia.
Riaditeľ verejnoprospešných služieb Ľubomír Krett uviedol: „Lampa je umiestnená vo verejnej zeleni a na tomto mieste je odvtedy, ako sú tu osídlené bytové domy.“
Na umiestnenie tejto lampy sa podľa vyjadrenia Kretta nikto nesťažoval.
Lampa. Stojí uprostred parkoviska. Foto k článku: Eleonóra Olšavská
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
