Lokalita Sihoť medzi Vyšným Slavkovom a Poľanovcami stáročia ukrývala pôvodne pútnický kostolík Premenenia Pána. Tohtoročný archeologický výskum odkryl jeho základy. Pravdepodobne ide o kostolík postavený minimálne v prvej tretine 17. storočia.
VYŠNÝ SLAVKOV. Na Sihoti plánujú obnoviť tradíciu pútnického miesta každoročnou odpustovou slávnosťou.
Prvá po dlhých storočiach bude už túto nedeľu popoludní.
Prvé aktivity v lokalite vykonával archeológ Michal Slivka, ktorý spomína existenciu zaniknutej obce Leletkov na Koscelisku, tiež v katastri Vyšného Slavkova. Vojenské mapovania z rokov 1769 a 1821 juhovýchodne od Vyšného Slavkova zobrazujú polohu veľkého a malého hradiska.
Samotnému archeologickému výskumu predchádzalo zanietenie rodáka z Vyšného Slavkova Ondreja Kolačkovského.
Vlani nad obec prišli archeológovia. Michal Cheben z Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) v Nitre na podnet archeológa Mariána Sojáka z pracoviska SAV Spišská Nová Ves vykonal georadarový prieskum.
Z ruín kostolíka stavali družstvo
V hĺbke 1,2 metra zistili značne poškodené základy murív kostola.
Pamätníci ešte spomínajú, ako v polovici 20. storočia boli ruiny kostolíka aj jeho základy rozbité a z muriva postavili budovy vtedajšieho jednotného roľníckeho družstva. Miesto kostolíka splanírovali, dokonca tam navozili odpad.
Začiatkom júna tohto roka sa na miesto vybrali archeológovia a cez sute odpadu sa „prekopali“ k základom pútnického kostola.
Kostol zo začiatku 17. storočia
V prvej etape archeologického výskumu odkryli základy kostola, naznačili jeho pôdorys. Základy boli značne poškodené práve necitlivým zásahom v minulom storočí.
„Vytýčili sme štyri sondy do kríža a zachytili rozmery kostola – 14 x 18metrov, samotná loď mala 14 x 13 metrov. Zatiaľ nevieme tvar zakončenia lode, či bol okrúhly alebo polygonálny. Prekvapením bolo, že sme v strede kostola odkryli zvyšok dreveného stĺpa z červeného smreka, pravdepodobne išlo o oporný stĺp prievlaku lode kostola. Ide o raritu, lebo nájsť v kamennom kostole zvyšky dreveného stĺpa je skutočne ojedinelé. Vzhľadom na veľkosť kostola ide skôr o včasnonovoveký kostol zo 16. až 17. storočia, aj keď pútnická tradícia na Sihoti siaha do obdobia stredoveku. V západnej časti lode sme našli aj stopy po požiari. Kostol pravdepodobne zanikol práve požiarom,“ uviedol M. Soják, vedúci archeologického výskumu.
Pomoc s bližším datovaním kostola prišla v podobe nálezu v posledný deň výskumu. Na základoch južnej časti kostola objavili prilepenú mincu. Ide o strieborný poľský poltorák Žigmunda III. z roku 1624, mincovňa Bydgoszcz. Minca má priemer 19 milimetrov, váži 0,944 gramu.
Takže minimálne do tohto roka môžu archeológovia datovať výstavbu kostola. Ako zdôraznil M. Soják, presnejšiemu určeniu však môže napomôcť dendrochronológia smrekového stĺpa. Presne určí mesiac i rok, kedy bol smrek sťatý, čím sa spresní datovanie vzniku kostola.
Kostol na Sihoti spomínajú aj kánonické vizitácie z roku 1780 a 1832. Hovoria o vtedajšej kalvárii aj o kostole Premenenia Pána.
Viac svetla prinesie plánovaný archívny výskum archivára Vladimíra Olejníka. Technicky na archeologickom výskume spolupracovala aj Zuzana Galová, ktorá na základe sondáží vyhodnotila pôdorys kostola.
Fakty
Náučný chodník na Sihoti
Prvá etapa archeologického výskumu je na konci. Na budúci rok odborníci na Sihoť plánujú prísť znova a pokračovať vo výskume.
Výskum bol spolufinancovaný aj zo zdrojov EÚ. V programe Výskum a vývoj plánujú pokračovať. Obec Poľanovce a Vyšný Slavkov na podporu výskumu založili aj Občianske združenie Sihoť, ktoré má pomôcť odhaľovať genius loci tohto miesta.
Po vykonaní systematického archeologického výskumu plánujú archeológovia vymurovať pôdorysné základy kostola, osadiť informačno-náučné tabule. Urobiť z toho akýsi prírodný skanzen. Miesto sa stane súčasťou náučného chodníka z obcí Spiša až do obce Šariša.
Snahou je aj obnova pútnickej tradície. Už túto nedeľu bude popoludní po dlhých stáročiach prvá odpustová slávnosť na mieste odkrytých základov kostolíka. Miesto na Sohoti je prístupné verejnosti.
šim
Nadšenci histórie. Archeológom pomáhali aj dobrovoľníci a lokálpatrioti. 
Žigmundova minca. Nález v posledný deň výskumu priblížil datovanie kostolíka. 
Pôdorys kostola. Pútnický kostol mal rozmery 14 x 18 metrov. Pôdorys vyhodnotila Zuzana Galová.
Foto: archív Archeologického ústavu SAV
Autor: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
