Víkend ďaleko od bežného života a najlepšie na vlastnej chate si rado dopriava i čoraz viac Popradčanov.
POPRAD. Priemyselná revolúcia v druhej polovici 18. storočia spôsobila podľa sociológa Ondreja Štefaňaka, že ľudia sa začali z vidieka sťahovať do miest.
Tento jav, ktorý určitým spôsobom pretrváva dodnes, nazývajú sociológovia urbanizácia. Druhá polovica 20. storočia ale priniesla i jav opačný – suburbanizáciu, kedy sa ľudia začali sťahovať z miest na blízky vidiek.
Niektorí však z mesta kvôli možnostiam, ktorými oplýva, odísť nechceli. Zriadili si preto rekreačné chaty, spravidla na vzdialenejšom vidieku.
„Ak sa pýtame na dôvod, pre ktorý ľudia natrvalo alebo na víkend odchádzajú z centier, je ním predovšetkým túžba na chvíľu sa vymaniť z ruchu mesta,“ uviedol sociológ jeden z najsilnejších faktorov utiahnutia sa do ústrania.
„Okrem toho si niektorí zariaďujú rekreačné chaty vo svojom rodisku, kde vlastnia nehnuteľnosti, aby tak mohli byť v pravidelnom kontakte s rodinou, svojimi rodákmi či prírodou,“ doplnil Štefaňak.
Rekreačná chata tak podľa neho pre niektorých znamená zmysluplné investovanie zarobených peňazí.
Vyhľadávame, čo nám chýba
Aj vyššie spomenuté dôvody spôsobujú to, že sa zdanlivo zvyšuje počet ľudí, ktorí cestujú za rekreáciou a relaxom za mesto.
„Rovnakým tempom postupuje aj suburbanizácia, ktorá je na dedinách v blízkom okolí väčších miest hmatateľná. V okolí Popradu stačí spomenúť výstavbu rodinných domov vo Veľkom Slavkove, Batizovciach či Hôrke,“ popísal sociológ.
Či je oddych v takomto prostredí kvalitnejší ako v meste, záleží vraj na konkrétnom človeku.
„Niekto si lepšie oddýchne v centre mesta, niekto a vidieku. Spravidla vyhľadávame to, čo nám chýba, preto si ľudia žijúci v mestách viac oddýchnu na vidieku – mimo každodennej práce a ruchu mesta,“ zhrnul Štefaňak.
Tichá lokalita, príjemné prostredie, ľahká dostupnosť
Podľa majiteľa realitnej kancelárie Miroslava Antošku nájdu záujemcovia v ponuke i rekreačné objekty. „Sú pre kanceláriu dôležité, pretože veľa ľudí predaj takýchto nehnuteľností sleduje,“ vysvetlil Antoška.
Podobný typ rekreačných stavieb sa teší veľkému záujmu. „Množstvo ľudí o podobnom objekte sníva, hoci pomer tých, ktorí sú kúpy i reálne schopní, je oproti tým, ktorí len sledujú, čo je na trhu nové, dosť malý,“ popísal situáciu majiteľ popradskej realitnej kancelárie.
Nepovedal by, že sa záujem o rekreačné chaty v posledných rokoch zmenil, skôr sa podľa neho znížila schopnosť domácností nakupovať, čo negatívne ovplyvnilo dopyt. „Množstvo prezretých inzerátov rekreačných objektov ale svedčí o tom, že ľudia by podobné nehnuteľnosti i naďalej kupovať chceli,“ doplnil Antoška.
Ľudia pri hľadaní ideálnej chaty vraj najčastejšie spomínajú spojenia ako tichá lokalita, príjemné prostredie, pekný výhľad či prístupnosť.
„Je to však vždy individuálne a len ťažko možno lokality, ktoré klienti preferujú, zovšeobecniť,“ vysvetlil Antoška.
Dodal, že takmer u každého záujemcu sa nájde aspoň jedno špecifikum. Niektorí sú podľa neho ochotní na chatu i dlhšie cestovať, no zaneprázdnených ľudí kvôli šetreniu času oslovujú skôr ponuky v čo najbližšom okolí.
Únik pred každodennou realitou
„Keď som mal dvadsaťpäť či tridsať rokov, nevedel som si predstaviť, že by som si kúpil chatu a chodil stále len na jedno miesto. Chcel som spoznávať stále nové,“ popísal svoj niekdajší postoj Peter z Popradu.
Po tridsaťpäťke, keď bol už v práci v jednom kole a mal rodinu, však pochopil, že je skvelé mať nie veľmi vzdialené miesto, kam by sa mohol pred prácou a bežnými problémami ukryť.
„Vtedy sme s rodinou kúpili chatu. Nachádzam tam pokoj, pretože odchod na vidiek pre mňa prestavuje únik od každodennej reality,“ vysvetlil Popradčan.
Spočiatku s rodinou hľadal chatu v okruhu tridsiatich kilometrov a do vtedajších tristotisíc slovenských korún.
„Nakoniec však prevládla lokalita, hoci za dvojnásobnú cenu. Naša chata je v údolí, kde končí cesta a pre mobilný signál je potrebné postaviť sa na jej správny roh,“ dodal chatár. Momentálne chatu prerába a plánuje z nej urobiť letné bývanie.
Rekreačnú chatu odporúča tým, ktorí nepracujú fyzicky, ale najmä hlavou hlavne preto, aby mali kde vypnúť a venovať sa úplne banálnym činnostiam, ako je rúbanie dreva, kosenie či prechádzky.
Autor: Dominika Braná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
