Našli sa pri ňom zaujímavé artefakty a poodhalili sa ďalšie zaujímavosti z histórie. Archeológovia sú nadšení.
STARÁ ĽUBOVŇA. „Takýto archeologický výskum múry hradu v Starej Ľubovni ešte nezažili,“ tvrdí archeologička Zuzana Kasenčáková.
Etnografičku z múzea Moniku Pavelčíkovú zase prekvapil dojímavý rodinný príbeh vlastníkov amerických lodných kufrov, ktoré sa nachádzajú v múzeu.
Archeologický výskum sa uskutočnil pri barokovom paláci a paláci Lubomirských, trval dva a pol mesiaca.
Práce na ňom sa začali 5. mája a výskum ukončili záverečnou komisiou v júli. Prebiehal súčasne na dvoch nádvoriach Ľubovnianskeho hradu.
„Prvá sonda bola umiestnená pri prejazde k barokovému palácu, ďalšia pri južnej fasáde paláca a posledná sa nachádza na III. nádvorí hradu - severnej fasáde paláca,“ informovala Kasenčáková.
Archeológom priniesol nové informácie a súčasne však otvoril množstvo doposiaľ nepoložených otázok. Všetky tieto archeologické výskumy sú spojené s rekonštrukciou Barokového paláca Ľubomírskych na hrade Ľubovňa.
Z priebehu aj z výsledkov sú archeológovia nadšení. „Výskum je jedinečný aj hĺbkou vykopaných sond, ktoré dosahujú na niektorých miestach až 5 metrov,“ uviedla archeologička z múzea Zuzana Kasenčáková.
Každé miesto niečo ukrýva
Výsledky výskumu stáli za to.
„V sonde pri prejazde k barokovému palácu sme objavili pozostatky kováčskej dielne, ktorú nám dokladali mnohopočetné nálezy kováčskej trosky. Taktiež máme zachytený drevozemný val. V sonde sme objavili aj novovekú keramiku, renesančné polychrómované kachlice, črepy z 15. storočia, fragmenty fajok, profilovaný črep s kolkovanou výzdobou z 15. storočia, dreifuss,“ uviedla Kasenčáková.
„Pri južnej strane barokového paláca sme narazili na podložie asi pol metra pod úrovňou dnešného terénu. V tejto sonde sa ojedinelo objavila keramika a kovové predmety. V poslednej sonde na treťom nádvorí máme doložené nálezy novovekej rôznofarebnej glazúrovanej keramiky, fragment okenného terčíka, kovové predmety a k významnejším nálezom patrí bronzová pinzeta, ale aj sklenený fragment zdobený ryhovaním,“ vymenovala Kasenčáková objavy.
Múzejná akvizícia zase prekvapila ľudským príbehom
Etnografička z Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková sa rozhodla prezrieť si expozičnú ponuku predmetov – drevených lodných kufrov. Zistila, že ukrývajú trpký životný príbeh.
„Pri obhliadke som si uvedomila, že sú súčasťou histórie vysťahovalectva, ktoré Slovákov postihlo vo viacerých vlnách a je spojené s konkrétnymi osudmi jedincov, ich rodín a potomkov,“ vysvetlila etnografička.
Americké lodné kufre - ako ich vlastníci a ich potomkovia nazývajú, sprevádzali vysťahovalcov na ceste cez moria, oceány, po kontinentoch.
Poslednou majiteľkou bola Monika Ščigulinská z Hniezdneho. Pravnučka človeka, ktorému kufor patril.
So šatstvom si odniesol aj spomienky
Majiteľom vystavovaných kufrov bol Július Zbuška z Hniezdneho, pradedo Moniky. V ťažkých časoch sa rozhodol zanechať rodinu a odísť na iný kontinent.
„Kufre sú jeho majetkom, v nich si odvážal do ďalekej Ameriky pár kusov oblečenia, v srdci spomienky na svojich najbližších, ale aj obavy z nepoznaného,“ zaspomínala si pravnučka.
Doma zanechal tehotnú manželku so 7 deťmi, dvoma sirotami a veľkým hospodárstvom.
„Kufre si vybalil v New Yorku. Našiel si prácu v bani, neskôr v drevárskej spoločnosti, kde ťažko pracoval, aby poslal domov niečo na prilepšenie,“ uviedla Monika.
Domov sa vrátili už iba kufre
Po čase chcel prísť domov, podľa internetových zdrojov mal kúpený lístok. Údajne sa však dopočul o druhej svetovej vojne, preto sa vrátil späť. Jeho manželka odišla za ním.
„V roku 1957 sa obaja vracajú domov, kde ich víta už dospelá najmladšia dcéra Margita, ktorá prvýkrát uvidela svojho otca. Keď odchádzal, nebola ešte na svete,“ hovorí Monika.
Vtedy bol poslednýkrát na Slovensku. Umrel v roku 1962, jeho manželka ho pochovala v New Yorku.
„Sama sa vracia späť na Slovensko k deťom. So sebou prináša i Júliusove lodné kufre, ktoré deťom, vnúčatám a pravnúčatám poskytujú dôkaz o dlhoročnej láske k manželke, rodine, ale aj rodnej zemi,“ zaspomínala si pravnučka.
Výskum bol jedinečný aj hĺbkou sond. Na niektorých miestach dosiahol až 5 metrov.
Foto: zk
Autor: mp
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
