Už takmer tridsať rokov sa Michal Slivka venuje odhaľovaniu ruín kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku.
SPIŠSKÁ NOVÁ VES. Aktuálna výstava Život za kláštornými múrmi v Múzeu Spiša v Spišskej Novej Vsi približuje život v kláštoroch kartuziánov a cisterciánov.
Počas nedávnych Dvorných dialógov múzejníci predstavili aj aktuálne knižné dielo M. Slivku Pohľady do stredovekých dejín Slovenska.
„Je zaujímavé, že na Spiši máme až dvanásť stredovekých kláštorov. Dva kartuziánske sú len na Spiši, jeden kláštor cisterciánov je na Spiši, druhý mladší je v Bratislave,“ začal rozprávanie o zaujímavostiach stredovekých dejín popredný slovenský archeológ Spiša Michal Slivka.
Štrnásť kachľových pecí na Kláštorisku
Kláštorisko v Slovenskom raji je známe kartuziánskym kláštorom, ktorý tu existoval v 14. až 16. storočí.
Známy stredoveký kláštor s dôrazom na cistercitské opátstvo bol v Spišskom Štiavniku. Aj pôsobeniu týchto dvoch reholí sa M. Slivka venuje vo svojej knižnej novinke.
„Kartuziáni viedli samotársky život uprostred komunity. Kláštor ďaleko od ľudí týmto potrebám vyhovoval. Venovali sa najmä čítaniu, meditáciám, v minulosti prepisovaniu diel náboženského charakteru, iluminovaniu či viazaniu kníh. Zaujímavé je, že hoci do kláštora mali ženy prísny zákaz vstupu, predsa len jedna žena mala výnimku od generálneho vikára. Kronika uvádza, že išlo o Hedvigu Zápoľskú, vdovu po Jánovi Zápoľskom, ktorá, povedané dnešnou terminológiou, bola 'sponzorkou' kláštora,“ zdôraznil M. Slivka.
V kláštore kartuziánov žili pátri – vysvätení kňazi a frátri – pomocní bratia. Cely vykurovali kachľovými pecami. Základy 14 takýchto pecí odkryli nadšenci histórie pod vedením M. Slivku.
„Naše poznanie o živote kartuziánov sa pohlo dopredu, keď sme takmer pred 30 rokmi vyšli na Skalu útočiska na Kláštorisku a postupne odkrývali základy kláštora. Ten zanikol v roku 1543, kedy ho samotní mnísi podpálili a odišli aj s dobytkom na Červený Kláštor. Kláštorný cintorín na Kláštorisku ešte len čaká na svoje odkrytie. Verím, že nás tam čaká veľa zaujímavého,“ poznamenal archeológ.
Chóroví mnísi a laickí bratia
Kľúčovým v živote cisterciánov boli modlitba, práca a štúdium. V kláštore žili chóroví mnísi, ktorí sa väčšiu časť dňa venovali liturgickým a súkromným modlitbám, a laickí bratia.
Tí boli často negramotní, venovali sa hlavne práci na poli a remeselnej činnosti. Povinnosťou cisterciánov bola aj účasť na pastoračnej činnosti.
Dvorné dialógy boli súčasťou aktuálnej výstavy, ktorej autorom je rovnako M. Slivka.
Po skončení prednášky riaditeľka Múzea Spiša Zuzana Krempaská udelila M. Slivkovi čestné členstvo v redakčnej rade vlastivedného zborníka Spiš za jeho mimoriadny prínos k archeologickému výskumu regiónu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
