Jeho členovia tvrdia, že je to láska na celý život, aj oni sa však musia prispôsobovať rôznym trendom, ktoré historický šerm prináša.
STARÁ ĽUBOVŇA. Pred zhruba sedemnástimi rokmi sa zišli nadšenci, ktorí prejavili záujem o históriu a šerm. V Centre voľného času v Starej Ľubovni ich vedúci založili krúžok milovníkov histórie.
Volal sa Klub Marca Pola a jeho náplňou bolo chodenie na výlety po rôznych historických a kultúrnych pamiatkach. Z toho sa postupne vyvinulo to, že sa začali zaoberať historickým šermom.
„Po formovaní v roku 1997 sme v lete 1998 už stihli vystupovať po Slovensku. Kým sme začali fungovať, stihli sme absolvovať iba rýchlu školu šermu, “ spomína terajší vedúci Rádu svätého Michala Filip Lampart.
Pre mnohých z tejto partie sa história stala láskou na celý život.
Šerm je dnes iný ako v minulosti
Dnes už diváci vidia na vystúpeniach v šerme iba scénickú formu. Pôvodné techniky z minulosti sú upravené, aby to bolo pre dnešného diváka zaujímavé.
„Je to aj oveľa bezpečnejšie. Používame dnes už zástupné ciele, čo znamená, že nesekáme na hlavu, ale na ramená, aby nedošlo k zbytočným zraneniam,“ vysvetlil Lampart.
Ako pripomína ďalší člen z rádu šermiarov Pavol Kulík, každý má nejakú menšiu jazvu, niektorí aj väčšie. „No nič vážne sa nám pri tom nestalo. Šerm nie je nebezpečnejší ako futbal.“
Šermiari sa v skupine venujú trom oblastiam, prvá je scénický historický šerm, čo je divadelná forma šermu vhodná na vystúpenie, druhá je oblasť reprodukcie historického vojenstva a života na vojenských ťaženiach v 2. polovici 15. storočia a tretia oblasť je nácvik šermu ako reálneho bojového umenia.
„Bitky, ktoré diváci môžu vidieť, majú aj scenár. Poznajú ho organizátor s hlavnými veliteľmi, no niektorým veciam aj tak nechajú voľný priebeh. Nie je to všetko úplne zinscenované a zahrané presne. Hráme presne na 90 percent podľa scenára a 10 percent voľne,“ povedal Lampart.
„Pre bezpečnosť sú meče tupé, ale každým nárazom sa poškodia, preto ich pred súbojmi obrusujeme. Jeden meč má približne dve kilá, ale v bitkách držíme skôr halapartne, až v scénických divadlách sa držia skôr meče.“
Záujem kolíše
Veľký nábor nových členov robia v Ráde sv. Michala raz ročne. Martin Jakubčo, ďalší z člen z Rádu sv. Michala, povedal: „My prakticky prijímame členov stále. Teraz možno nie je veľký záujem a nových členov veľa nepribúda. Najbližší fungujúci klub je v Prešove, Spišskom Podhradí či v Spišskej Novej Vsi. Niekedy malo každé väčšie mesto svoj klub, dnes nevieme, či fungujú, alebo nie.“
Jeden z posledných členov, ktorí priši medzi šermiarov, je Tomáš.
„Už skôr sme sa rozprávali s členmi, že by som vstúpil do rádu, ale bol som v zahraničí. Teraz, keď som doma, mi to vyhovuje a baví ma to. Pritiahla ma laická láska k histórii. Už ako nováčik som oficiálne do rádu zapadol a vystupujem s nimi.“
Scénický šerm ustupuje
Dnes sa už v ráde nevenujú scénickému šermu, skôr im ide o historické vojenstvo. Dôvod je prozaický, nedostatok času.
„Už netreba tak veľa cvičiť scény, ide skôr už iba o konkrétny boj. Vtedy musí každý vedieť, čo má robiť. Je rozdiel robiť presné divadlo, kde všetko presne zapadá do príbehu. Pri historickom vojenstve, ktoré teraz robíme my, nemusí byť každý pohyb presne nacvičený,“ hovorí Lampart.
Šerm, ktorému sa teraz venujú vo forme bojového umenia a rekonštruované techniky zo stredovekých učebníc šermu, ešte nie sú zabehnuté a nie sú ľuďom veľmi známe.
Veľký boom nastal až digitalizáciou archívov, odvtedy majú ľahší prístup k učebniciam šermu. Zo záujmu sa stretávajú traja či štyria pravidelnejšie a venujú sa zdokonaľovaniu bojových techník.
„Dnes potrebujeme prezentovať naše európske kultúrne dedičstvo, aby sme sa zaň nehanbili, aby sme sa držali a bránili pred vplyvmi z iných oblastí sveta. V súčasnosti sú obľúbené východné bojové umenia, čudujem sa, prečo sa ľudia nevenujú európskym, ktoré sú rozhodne porovnateľné a kvalitné ako východné,“ povedal Lampart na záver.
V Ráde sv. Michala stále prijímajú nových členov nielen počas náborov, ale počas celého roka. Najbližšie sa šermiari z Rádu sv. Michala chystajú zúčastniť VII. Stredovekých dní v Žiline v polovici augusta.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
