Na základoch niekdajšej mníšskej cely kláštora na Kláštorisku v Slovenskom raji začiatkom 20. storočia postavili nadšenci turistiky Hajtsovu útulňu. Novovešťan Béla Hajts bol predsedom prvej turistickej organizácie v bývalom Uhorsku. Najstaršou, dnes už zaniknutou chatou v Levočských vrchoch, bola Corneliusova chata. Tieto aj iné zaujímavosti o chatách a útulniach na Slovensku prináša jedinečná publikácia, ktorú v týchto dňoch uviedli do života.
LEVOČA. Ernest Rusnák z Levoče je pojmom v oblasti turistiky na Spiši aj na Slovensku.
Spolu s Ladislavom Khandlom, Evou Potočnou a kolektívom autorov sa pred tromi rokmi podujali na neľahkú úlohu, zmapovať turistické chaty a útulne v krajine.
Tak vznikla publikácia Ako vznikali turistické chaty a útulne na Slovensku, ktorá vyšla v 1 500–kusovom náklade.
Konzultantmi turisti aj chatári
Kniha je rozdelená na jednotlivé slovenské pohoria, horské celky zo západu na východ krajiny. Východnú časť od Malej Fatry až na východ zmapoval práve E. Rusnák.
„Zamerali sme sa na všetky chaty a útulne, ktoré boli postavené ešte za obdobia Rakúsko-Uhorska. Zachytené je aj medzivojnové obdobie, ako aj zmeny vlastníckych pomerov po roku 1948 a novembri 1989. Niektoré chaty už neboli po druhej svetovej vojne obnovené, niektoré neexistujú 50, 60, či 80 rokov. Nerozoberali sme chaty postavené v období socializmu, ktoré slúžili na rôzne rekreačné účely,“ uviedol E. Rusnák.
Zdrojom informácií boli rôzne pramene, ktoré čiastkovo zachytávali vývoj chát. Neoceniteľnou pomocou však boli vedomosti ľudí, žijúcich v daných oblastiach.
„Veľa vecí sme konzultovali s turistami, chatármi, ktorí tam žijú a najlepšie poznajú svoj región. Vďaka nim sa nám to podarilo dať dokopy, i keď spočiatku sa ozývali hlasy, že sa nám to nepodarí. S tými ľuďmi som neraz vyrážal do terénu a hľadali sme základy niekdajších, dnes už zaniknutých chát, pod ktoré sa podpísal zub času,“ zdôraznil E. Rusnák.
Symbolická koruna za vstup do chaty
Corneliusova chata, Chata pod Javorinou či na Javorinke. Všetky tieto chaty dnes už neexistujú. Levočské vrchy ako vojenské pásmo boli zabraté a chaty zničené.
O to viac sú cenné zábery z týchto turistických chát na dobových fotografiách či pohľadniciach.
V knihe nechýba ani Kováčová vila v Levočskej doline. Z histórie je známa aj útulňa na kopci Branisko na Chvalabohu.
V Slovenskom raji je to Hajtsova útulňa na Kláštorisku postavená v roku 1922, rozšírená o dva roky neskôr. Zanikla, keď sa na blízkej vyvýšenine postavila chata Zorka, ktorá funguje dodnes.
Útulne boli bez hospodára. Turista vedel, kde nájde kľúč, mal tu nachystané drevo, mal kde prenocovať. Keď odchádzal, útulňu pripravil pre ďalšieho pocestného.
Turistické chaty už mali svojich hospodárov, ktorí sa o ne starali, podávali občerstvenie.
„Kedysi sa za vstup do chaty platilo. No bol to taký symbolický poplatok, jedna koruna. Peniaze potom slúžili na údržbu chaty,“ uviedol E. Rusnák.
Kniha je prvou svojho druhu. Autori veria, že na ňu pozitívne zareagujú fajnšmekri turistiky, aby tak s odstupom dvoch – troch rokov mohli vydať jej druhé, rozšírené vydanie s ďalšími zaujímavými fotografiami chatiek a útulní Slovenska.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
