Podnikateľ plánuje v Kežmarku postaviť multifunkčnú halu s kapacitou 800 ľudí. Stáť by mala medzi štadiónmi, poslanci mestského zastupiteľstva schválili predaj pozemku ako prípad hodný osobitného zreteľa.
KEŽMAROK. Na mimoriadnom mestskom zastupiteľstve v Kežmarku rozhodli o predaji pozemkov medzi štadiónmi súkromnému podnikateľovi Mariánovi Pirhalovi.
Vystavať by tam chcel novú športovú halu. Športová hala by mala stáť do konca budúceho roka.
„Pán Pirhala požiadal mesto o predaj, podľa jeho vyjadrenia mal možnosti aj v Ľubici a Spišskej Belej, ale on je z Kežmarku a preto chce postaviť halu doma,“ uviedol prednosta mestského úradu Ladislav Faix.
Najprv mali byť dve, bude jedna
Podnikateľ najprv chcel, aby hala stála pri Tescu, neskôr sa však podľa jeho slov so samosprávou dohodli na mieste medzi zimným a futbalovým štadiónom.
V pláne mal postaviť dve haly, teraz uviedol, že pre malý pozemok bude stavať iba jednu.
Nová športová hala teda bude mať dve tribúny, celkovú kapacitu 800 miest a po jej boku by malo vyrásť aj nekryté multifunkčné ihrisko. Slúžiť by mala nielen na šport, ale aj na kultúrne podujatia či koncerty.
Mesto schválilo predaj pozemku ako prípad hodný osobitného zreteľa vzhľadom na to, že pozemok je v záplavovej oblasti, zámer vybudovania multifunkčnej športovej haly nadväzuje na funkčné využitie okolitej zástavby a tvorí s ňou nedeliteľný celok.
Člen Komisie kultúry a spoločenského života Juraj Švedlár navrhol cenu za predaj pozemku znížiť - minimálne o 2 eurá. Poslanci napokon odsúhlasili predaj pozemku za 13 eur za meter štvorcový, cez verejný zreteľ, bez verejnej súťaže.
Upozornil na používanie osobitného zreteľa
Poslanec Boris Švirloch (nez.) však poukázal na nadmerné používanie osobitného zreteľa aj v prípadoch, keď to nie je potrebné.
„Mne sa projekt športovej haly páči, s investorom som už aj sedel a neupodozrievam ho z ničoho. Verím, že to postaví, ale išlo mi o to, že sa neustále dokola používa osobitný zreteľ,“ reagoval Švirloch.
Osobitný zreteľ by sa podľa Švirlocha mal používať iba v takých prípadoch, keď to skutočne pomáha mestu. Napríklad, keď príde niekto ponúknuť ľuďom nejaký počet pracovných miest.
„V tomto prípade mi to pripadalo ako čisto komerčný projekt. Príde podnikateľ a chce si tu postaviť halu. Môžeme mu vyjsť v ústrety, ale poďme to robiť tak, aby to malo hlavu i pätu. Prečo by nemohla byť tá verejná súťaž vyhlásená?“ uviedol Švirloch.
Dôvod na osobitný zreteľ nevidí ani v tom, že ide o záplavovú oblasť. „Keď chce súkromník stavať, ide vždy do rizika,“ uzavrel Švirloch.
Čo hovorí odborník
Či možno tento prípad posudzovať ako hodný osobitného zreteľa, na to sme sa opýtali Ján Ondruša z Transparency international.
„Osobitný zreteľ musí byť zdôvodnený. Zdôvodnenie v tomto konkrétnom prípade je stručné a nedáva jasnú odpoveď na to, prečo sa použil inštitút osobitného zreteľa a nie transparentnejšia forma odpredaja. Zákon však jednoznačne neudáva, ako sa má osobitný zreteľ používať. Inštitút osobitného zreteľa však má slúžiť ako výnimka. Časté používanie tohto inštitútu môže slúžiť ako jednoduchý spôsob na obchádzanie stanovených pravidiel a vyvoláva otázky o nedostatočnej transparentnosti a efektívnosti odpredaja mestského majetku,“ uviedol.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
