SP. NOVÁ VES/LEVOČA. Už ako hráč to dotiahol z historického mesta až do tímu československého majstra vo Vítkoviciach.
S futbalom pochodil kus sveta. Ostal mu verný aj po skončení hráčskej kariéry. Obrazne povedané, keď treba zachraňovať klub, alebo ísť na postup, vtedy je najlepším riešením Miroslav Dunčko.
Pomáhal vstať z popola levočskému futbalu. Výbornú trénerskú prácu odviedol v Smižanoch, Harichovciach alebo Kežmarku. Pred rokom oslavoval postup do vyššej súťaže s Krompachmi.
„So športom som začínal v Levoči od žiackych kategórií. Hral som hokej, hádzanú a hokej. To možno ani nikto nevie, ale za mužov som odohral asi štyri – päť zápasov. Ako prvé som sa rozhodol vynechať hokej. Potom nasledovala hádzaná. Ostal som pri futbale, hoci mi kariéru predpovedali v hádzanej. Z Levoče som prestúpil do Spišskej Novej Vsi. Futbalovo som sa chytil na vojne v Sušiciach. Nasledoval prestup do Vítkovic. Ponuky prišli zo Slovana a Košíc. Vybral som si majstra Československa vo Vítkoviciach,“ opísal svoju hráčsku kariéru päťdesiatročný Miroslav Dunčko.
Aký bol jeho najväčší futbalový úspech?
„Dostali sme sa až do štvrťfinále pohára UEFA s Vítkovicami, kde nás vyradil až Espaňol Barcelona. Bol to veľký úspech, bol som v tom kádri, aj keď som na tieto zápasy nenastúpil. Potom sa moja kariéra poberala na východ Slovenska. Chcel som sa vrátiť bližšie k domovu. Dva roky som bol v ZŤS Košice a znova návrat do Spišskej Novej Vsi. Prišla ponuka do Prievidze, ale vybral som si nižšie, ale kvalitné súťaže v Rakúsku. Tam som mal vážnejší úraz kolena. Vrátil som sa domov a urobil som si trénerský kurz. Postupne som robil hrajúceho trénera v okolitých kluboch – Závadka, Smižany, Harichovce. Futbal v Levoči klesol až na bod mrazu. Klesol na úplne dno a potom sme sa prihlásili do najnižšej súťaže. Za šesť a pol roka tam bolo päť postupov až do štvrtej ligy. V takom stave som to odovzdal. Trénoval som následne v Kežmarku, Spišskej Novej Vsi a terajšie Krompachy. Espaňol bol veľký zážitok na medzinárodnom poli. Predtým sme absolvovali za bývalého režimu dvadsaťdňové sústredenie vo Francúzsku. Druhý veľký zážitok bolo finále Českého pohára so Spartou Praha. Hral som celý zápas, hoci sme prehrali, bol som vyhlásený za najlepšieho hráča. Hralo sa na Morave a bolo vypredané.“
Zanechali ste hádzanú a hokej. Isto ste tento krok neoľutovali, lebo pri futbale ste stále aktívny aj ako päťdesiatročný.
„Ako hráč som nemal nikdy prehnané ambície. Moje ciele boli čiastočné. Ako chlapec som chodil na kúpalisko do Spišskej, kde som sledoval tréningy vtedy veľkých hráčov. Dal som si cieľ, že raz by som chcel takto hrať a trénovať. Postupne sa to napĺňalo a bol som rád, že z vojenčiny som sa dostal do Vítkovic. Menším plánom bolo zahrať si v zahraničí, čo sa mi v Rakúsku podarilo. Ani ako tréner nemal veľké ambície. Trénujem tam, kde vedia, že im môžem pomôcť. S profi licenciou je dosť trénerov. Momentálne som v Krompachoch a čas ukáže, kde ma vetry zavejú, ako skončí súťaž.“
Futbal a rodina?
„Som rád, že mám takú obetavú a chápavú manželku. Rozhodla sa ísť so mnou do futbalového sveta. Máme tri deti – dvoch chlapcov a jednu dcéru. Rodina mala som mnou pekné zážitky, hlavne z pôsobenia v Rakúsku. Chlapci išli v mojich šľapajách. Nemali možno toľko šťastia. Starší Miroslav hrá rekreačne za Levoču. Mladší Jakub mal smolu na zranenia, ale bol talent. Spoločne hrával s Jakubom Vojtušom. Svoje športové nádeje vkladám do dcéry Marianky, ktorá hráva tenis. Manželka nám vo všetkom pomáha. Sme veľmi dobre fungujúca rodina.“
V našom regióne ste uznávaný tréner a isto máte aj množstvo priateľov?
„Najviac priateľov mi ostalo v Levoči a Spišskej Novej Vsi. Chystám sa do Sušíc a do Rakúska. Keď budú majstrovstvá sveta v hokeji o rok v Čechách, chystáme sa do Ostravy, kde ešte máme priateľov. Najkrajšie roky, ktoré som si užil, boli v Spišskej Novej Vsi. Partia okolo Jara Zajaca, Mira Užíka, Števa Švaňu, Stana Sokolského, Petra Danka bola nezabudnuteľná. Najviac mi futbalovo dal Jozef Fabian. Bola to zmes superhráčov. Dobrá partia je aj v Levoči. Keď som zdravotne v poriadku, chodím si zahrať za B–mužstvo Levoče.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
