Zrúcaniny hradu Plaveč, ktoré sú vo veľmi zlom stave, sa dočkajú konzervácie. Hradu chýbajú základné výskumy.
PLAVEČ. Hrad Plaveč čakajú záchranárske práce. Už v júni by sa na hrade mali objaviť nezamestnaní.
Hrad Plaveč je podľa predsedu Občianskeho združenia Rákociho cesta Martina Sárossyho jedným z posledných veľkých hradov na východnom Slovensku, na ktorom sa nerobili žiadne práce na obnove.
„Rok 2014 je posledným rokom trojročného projektu ministerstva kultúry a Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, keď je veľká šanca proces obnovy naštartovať. Preto som oslovil obec Plaveč a pomohol pri príprave žiadosti o dotáciu z programu Obnova kultúrneho dedičstva s pomocou nezamestnaných,“ uviedol Sárossy.
Obec má o záchranu hradu záujem
Potvrdzuje to aj starosta obce Plaveč Štefan Murcko, podľa ktorého myšlienka záchrany hradu medzi domácimi existuje už dlho.
„Pôvodne sme chceli zastrešiť projekt občianskym združením z našej obce, ale pretože naši zanietení mladí ľudia v tejto oblasti nemajú dostatok skúseností, zvolili sme spôsob spolupráce so skúsenými,“ uviedol starosta.
Projekt záchrany hradu Plaveč, pripravený v spolupráci so združením Rákociho cesta, bol podľa starostu úspešný.
Už od konca apríla na hrade Plaveč pomáhajú dobrovoľníci pri archeologickom výskume. Ešte predtým dobrovoľníci odstránili náletové dreviny, teraz odstraňujú divokú skládku.
Práca pre nezamestnaných
Podľa Sárossyho by malo na hrade pracovať od júna desať nezamestnaných ľudí. Ide o projekt s podporou Európskeho sociálneho fondu prostredníctvom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.
„Žiaľ, oneskorí sa to, lebo miestny úrad práce ešte nedostal pokyny. Je to škoda, pretože to, čo v júni zameškáme, už v decembri nedoženieme,“ uviedol Sárossy.
Podľa riaditeľky úradu práce v Starej Ľubovni Anny Aftanasovej by malo k podpisu zmluvy dôjsť už čoskoro a nezamestnaní by tak mohli onedlho začať s prácami na obnove hradu.
Podľa nej bude o túto prácu záujem, keďže pôjde o riadny zamestnanecký pomer, ktorý bude uzatvárať obec.
Úrad vie podľa Aftanasovej poskytnúť obci aj štvornásobok požadovaných uchádzačov.
Z projektu by sa mali hradiť mzdy a odvody pre desiatich nezamestnaných po dobu šiestich mesiacov. Pomoc dobrovoľníkov však na hrade prijmú aj po začatí obnovy hradu nezamestnanými.
Chcú konzervovať zrúcaniny, chýbajú výskumy
Cieľom projektu záchrany hradu Plaveč je konzervácia existujúcich zvyškov pôvodnej architektúry. Nové murivá budú doplnené len na zabezpečenie originálnych častí.
„Aj po ukončení záchranných prác bude mať hrad charakter zrúcaniny, ale bude bezpečným miestom pre pohyb turistov s omnoho vyššou výpovednou hodnotou, akú má dnes,“ uviedol Sárossy.
Z hradnej architektúry sa zachovali torzá, ktoré dnes nie sú nijako konzervované, čo urýchľuje proces ich rozpadu.
Hradu doteraz chýbajú základné výskumy, ktoré by mohli slúžiť ako podklad pre spracovanie návrhu celkovej obnovy. Podstatná časť hradu je podľa Sárossyho pod násypmi zrútených objektov.
Jedna letná sezóna na celkovú konzerváciu ruín hradu Plaveč podľa Sárossyho nebude stačiť.
Ak by pokračoval program s vytvorením pracovných miest pre nezamestnaných, tak na celkovú konzerváciu by bolo podľa neho potrebných asi päť rokov.
Ak budú práce pokračovať len s účasťou obce a miestnych dobrovoľníkov, bude to podľa neho dlhší proces.
Najväčšie poruchy na hrade by však aj v takomto prípade mohli dobrovoľníci v spolupráci s obcou odstrániť do dvoch až troch rokov.
Turisti na hrad chodia
Podľa starostu obce je ešte predčasné hovoriť o využití hradu Plaveč. „S úspešnosťou tohto projektu sme určite len na začiatku. Každý z nás cíti, že hrad je symbolom našej obce,“ uviedol starosta.
Bez toho, aby bola zaistená bezpečnosť návštevníkov, sa zatiaľ nedá hovoriť o jeho využití. Napriek tomu, že je hrad už desaťročia ruinou, stále sa nájdu turisti, ktorí si chcú hrad pozrieť.
V budúcnosti obec plánuje využiť priestor hradu a jeho okolie aj na organizovanie podujatí a na prezentáciu obce.
„Plaveč má vďaka svojej dostupnosti a vynikajúcej polohe ideálne podmienky pre trvalý život na hrade. Som presvedčený, že by dokázal uživiť kastelána s rodinou,“ doplnil Sárossy.
Jednou z vecí, ktorú bude treba v budúcnosti vyriešiť, je aj vlastníctvo objektu a pozemkov.
Hrad ako stavba je podľa starostu zapísaná iba v registri kultúrnych pamiatok. V katastri nehnuteľnosti nie je hrad vedený. Pozemok pod hradom je vo vlastníctve štátu.
„V súčasnosti robíme kroky, aby sa pozemok pod hradom a potom aj zrúcaniny hradu stali majetkom obce Plaveč a budeme sa snažiť urobiť všetko, aby hrad mal dobrého gazdu,“ uviedol Štefan Murcko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
