Ľudí trápi vysoká nezamestnanosť a kriminalita.
ŠTÍTNIK. Už do roku 2004 je Štítnik súčasťou projektu Európska železná cesta spoznáva Gemer. Cieľom projektu bolo rozšírenie spolupráce na vytvorenie informačného systému rozvoja turizmu na maďarskej a slovenskej strane hranice a spoznanie vzájomnej histórie baníctva, hutníctva a kultúry našich národov.
"Obec Štítnik vystupovala v tomto projekte ako jeden z partnerov a podieľali sme sa aj na celkových výsledkoch. Na území obce Štítnik sa nachádza minimálne 10 technických pamiatok, lokalít a názvov poukazujúcich na baníctvo a železiarstvo," informoval Peter Hudák z Turistického informačného centra v Štítniku.
Vyrábali najkvalitnejšie železo
Bohatá história Gemeru je od začiatku spojená s využívaním nerastného bohatstva Slovenského rudohoria.
Ťažbou a spracovávaním kovov, hlavne železných rúd, sa tento región dlhé stáročia zaraďoval medzi najvýznamnejších producentov železa v Uhorsku.
Vyrábalo sa tu najkvalitnejšie železo, ktoré sa spracovalo v tunajších železiarňach. Tie veľkosťou presahovali iné regióny, a preto Gemer nazývali železným srdcom strednej Európy.
Železná cesta Gemerom je súčasťou Európskej železnej cesty, ktorá sa formou kultúrnej turistiky prezentuje návštevníkom.
Starosta: Nájsť si tu prácu je zázrak
"Tým, že tu postupne zaniklo baníctvo a poľnohospodárska výroba, dostala sa táto časť okresu do ťažkej situácie a nájsť si tu prácu je pomaly zázrak", doplnil starosta obce Miloš Gallo Barnák. Poukázal na to, že v okolitých priemyselných podnikoch pracovali takmer všetci obyvatelia obce, ktorí sú dnes evidovaní na úrade práce.
"Ako bývalý aktívny futbalista a tiež úspešný funkcionár sa tiež so zármutkom pozerám na to, že odišli všetci sponzori tejto populárnej hry a gemerské mužstvá, ktoré hrávali takmer v najvyšších ligových súťažiach, sú dnes na chvoste nejakej piatej ligy," dodal.
Podľa posledného sčítania ľudu žije v obci Štítnik v okrese Rožňava 1523 obyvateľov.
"Nezamestnanosť sa u nás pohybuje asi na úrovni 40 percent, patrí medzi najvyššie na Slovensku. Obyvatelia očakávajú od samosprávy niekedy zázraky, akoby si nedokázali zvyknúť na to, že sa o nich nemôže neustále niekto starať a pravdupovediac nenachádzajú oporu ani v miestnom zastupiteľstve," povedal Gallo Barnák.
Obec trápi kriminalita
Vo funkcii starostu je už druhé funkčné obdobie, ale v nadchádzajúcich komunálnych voľbách už kandidovať nechce. "Mám už 65 rokov a myslím si, že je tu priestor pre mladších," dodal.
Okrem nezamestnanosti ho trápi aj kriminalita, najmä po tom, čo sa do katastra obce prisťahovali neprispôsobivé rodiny.
"Obávam sa toho, že ak nenájdu nejaký zdroj obživy, budú páchať ešte väčšiu kriminalitu," povzdychol si starosta.
Vyzdvihol však, že väčšina domácnosti je napojená na spoločný vodovod, obec je plynofikovaná, čiastočne odkanalizovaná, s malou čistiarňou, ktorá slúži pre zdravotné stredisko a obecné nájomné byty.
Sídli tu banka aj policajné oddelenie
Nachádza sa tu pošta, pobočka banky, obvodné oddelenie Policajného zboru, materská a základná škola, SOU poľnohospodárske. Obec prevádzkuje zdravotné stredisko, kultúrny dom, knižnicu, kino, expozíciu k Európskej železnej ceste, dom služieb a skládku tuhého komunálneho odpadu.
"Podarilo s nám tiež upraviť námestie, zmodernizovať budovu obecného úradu, oplotiť cintorín," doplnil Gallo Barnák.
"Naša obec patrí k najstarším v kraji a má bohatú históriu. Bohužiaľ, sa tu dnes nežije bezstarostne," dodal.
Kostol je národnou kultúrnou pamiatkou
Najvýznamnejšou kultúrno-historickou pamiatkou obce Štítnik a vôbec celej oblasti Gemeru je evanjelický kostol v centre obce.
Ide o mohutnú gotickú stavbu, ktorá svojou vysokou vežou dominuje nad obcou a dáva jej charakteristickú siluetu. Je súčasťou gemerskej gotickej cesty a pre jeho výnimočnú kultúrnu a historickú hodnotu ho v roku 1970 vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
"Kostol začali stavať Četnekyovci - páni zo Štítnika, jedna z vetiev Bebekovcov - pred rokom 1335 ako veľkoryso riešenú trojloďovú baziliku na mieste staršieho kostola. Jeho najstaršou časťou je terajšia sakristia," objasnil Peter Hudák z Turistického a informačného centra v Štítniku.
Najzachovalejšie fesky
Ako dodal, začiatkom 16. storočia pristavali k západnému priečeliu baziliky mohutnú vežu, ktorú v roku 1740 ešte zvýšili drevenou nadstavbou a typicky barokovo tvarovanou drevenou strechou.
"To už kostol slúžil evanjelikom, ktorí ho prevzali počas reformácie v polovici 16. storočia," doplnil.
"Fresková výzdoba kostola predstavuje najrozsiahlejšiu zachovanú ukážku stredovekej nástennej maľby na Slovensku a vznikla v priebehu 14. a 15. storočia. Celý kostol bol v pravom slova zmysle obrázkovou knihou," povedal Hudák.
Najstaršie maľby na severnej strane presbytéria sa datujú do obdobia okolo roku 1350. Fresky objavili až v rokoch 1908 - 1909 počas rozsiahlej obnovy kostola. Opravy a ďalšie práce sa realizovali aj od 50. rokoch 20. storočia.
Najstarší organ na Slovensku
Fresky zaberajú plochu 180 až 200 štvorcových metrov, na odkrytie navyše čakajú ďalšie plochy v interiéri, čo dáva reálnu nádej na rozšírenie súboru doteraz známych nástenných malieb.
"Najstarším objektom mobiliáru je gotická bronzová krstiteľnica z roku 1454 od majstra Jána zo Spišskej Soboty," povedal ďalej Hudák a prízvukoval, že kostol sa môže pochváliť aj zrejme najstarším organom na Slovensku, ktorý pochádza už z konca 15. storočia.
Druhý veľký organ je barokový a pochádza z roku 1776. Je tu aj niekoľko vzácnych lavíc určených pre príslušníkov mestských cechov a mestskej rady.
"Ani jeden kostol na Slovensku nie je taký bohatý na epitafy ako práve ten náš," hrdo dodal Hudák a spresnil, že ich je celkove štrnásť. Okrem toho sa tam nachádzajú aj kamenné hrobky rodiny Bebekovcov a šľachtických rodín zo Štítnika.
Kostol dnes slúži ako farský chrám miestnemu zboru Evanjelickej cirkvi a. v. a okrem bohoslužieb sa v ňom konajú aj kultúrne akcie, napríklad koncerty starej hudby.
tasr
Malá obec s veľkými dejinami
Prvá písomná zmienka o obci Štítnik je z roku 1243 v listine kráľa Belu IV. Filipovi a Detrichovi Bebekovcom.
Dejinné podklady dokladujú vznik osídlenia ešte skôr a počiatky siahajú až do staršieho stredoveku - v 12. storočí patril kráľovským zbrojnošom, ktorí vlastnili Gemerský hrad. V dotačnej listine sa ako vôbec prvý v Uhorsku spomína Ditrichov hámor na železo. Ako poznamenal starosta obce Miloš Gallo Barnák, Štítnik je malý, ale dejiny ho robia veľkým.
Názov obce je odvodený buď z mena výrobcov štítov, alebo súvisí s označením uhliarskych milierov. To potvrdzuje skutočnosť, že miestni obyvatelia sa od začiatku venovali ťažbe nerastov, najmä železnej rude, ktorú aj spracovávali, ale aj medi, pričom natrafili aj na ložiská zlata.
Štítnik bol dôležitý pre Uhorsko
Historické dokumenty a okolnosti zaraďujú Štítnik medzi prvé miesta, na ktorých sa začala spracovávať železná ruda a rozvíjalo sa hutníctvo na Slovensku, ale aj v bývalom Uhorsku.
"Popri baníctve a hutníctve, ktoré najviac ovplyvnilo rozvojový proces, sa v obci rozvíjali aj kovospracujúce a iné remeslá. Pozoruhodné je, že v gotickom kostole dominante obce mal každý cech svoje miesto a lavicu," povedal Peter Hudák z Turistického a informačného centra obce.
Dodal, že ťažba a výroba železa v Štítniku mala celokrajinskú dôležitosť, hlavne čo sa týka rozvoja samotného horného Uhorska.
Úpadok nastal v 20. storočí
"Žilo tu veľa zemanov, ktorí stavali meštiacke domy a kúrie. V meste okrem remesiel, obchodu a železiarstva prekvital čulý spoločenský a duchovný život. Štítnik sa v 18. storočí považoval za jedno zo stredísk kultúrneho života vzdelávania na Gemeri," doplnil.
To, že mesto rástlo ako banské stredisko, poukazujú v súčasnosti aj klenoty minulosti ako kostol, kúrie, štítnický poklad, ale aj mnoho iných artefaktov, ktoré sú dnes súčasťou pamiatkovej zóny.
Hospodársky útlm Štítnika prišiel v 40. rokoch minulého storočia. V období komunistického režimu síce obci pomohol fakt, že sa stala strediskovou obcou, ale bývalý rozvoj už nikdy nezaznamenala.
tasr
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.