Stará Ľubovňa je bohatá nielen na kultúrne pamiatky ako hrad či skanzen, ale aj na zvyky, ktoré sú spojené s Veľkou nocou.
STARÁ ĽUBOVŇA. To, že obdobie Veľkej noci nemá nikdy pevne stanovený dátum, je už po stáročia dané tým, kedy bude prvý spln mesiaca po jarnej rovnodennosti.
Ako vysvetľuje etnografka Ľubovnianskeho múzea Monika Pavelčíková, sviatočné dni nie sú v ustálenom termíne, ale sú pohyblivé v termíne od 22. marca do 25. apríla.
„Po stáročia ich naši predkovia, ktorí boli roľníkmi, slávili kolektívne. Vítali spolu jar a začiatok poľnohospodárskych prác, či vyhnanie dobytka a oviec na pastviny.“
Známym zvykom v tomto období je na Slovensku chodenie s Morenou – alebo v našom okolí vynášanie smrtky na Smrtnú nedeľu. „Tento zvyk symbolizuje vynesenie zimy, dlhých tmavých noci z chotára a privítanie jari,“ hovorí etnografka.
Hlavnou postavou tejto slávnosti je slamená, na palici nastrčená, v jednoduchom kroji oblečená figúra, ktorú nesú mladé dievčatá v sprievode k potoku, kde ju podpália a hodia do vody. Tento zvyk bol v posledných rokoch obnovený aj v Starej Ľubovni zásluhou súboru Ľubovnian.
Veľkonočné zvyky vrcholia vo veľkonočný pondelok a utorok oblievačkou studenou vodou a šibačkou korbáčom.
Čo na Veľkú noc hovoria obyvatelia
„Sviatky prežívame tradične, chodíme do kostola a v pondelok chodia mladší oblievať. Ja som už starší, tak chodím iba s parfumom,“ povedal Štefan Kuzmiak.
Michaela Konoľová vraví, že „Veľkú noc prežívam ako pravý kresťan, chodím do kostola, v pondelok nás oblejú. Síce to nie je príjemné, ale s tradíciami súhlasím.“
„Sviatky trávim doma s rodinou, ale tradície a zvyky už ani poriadne nedodržiavam. Oblievačka bude len slabšia, pretože ku mne chodia iba vnúčikovia a kamarátky na návštevu,“ povedala Darina Tribulová.
Veľká noc v skanzene
„Cez sviatky bolo otvorené, pretože po veľkom jarnom upratovaní sme sprístupnili všetky expozície skanzenu aj hradu v Starej Ľubovni,“ vysvetľuje riaditeľ Ľubovnianskeho múzea Dalibor Mikulík a dodáva: „Ako sa upratuje pred Veľkou nocou doma, tak to bolo aj v skanzene.“
Prekvapením cez Veľkú noc bolo zriadenie stáleho gazdovského dvora, keďže ako ďalej vysvetľuje riaditeľ múzea, „v skanzene prezentujeme etniká ako Gorali, Rusíni, Slováci, Nemci, všetci, čo na Spiši žili, ich architektúru, umenie a tradície. A preto chceme ľuďom ukázať aj domáce zvieratá, ktoré sa v tejto oblasti chovali. Už dnes môžu návštevníci vidieť stádo 22 jahniat, ovce, teliatko, koňa, prasatá, zajace, husi, kačky, a takto chceme ukázať, čím sa živili a čo chovali naši prarodičia.“
Po Veľkej noci, 27. apríla, sa bude otvárať letná turistická sezóna, ktorej najväčším lákadlom bude návrat zrekonštruovaného oltára Antona Paduánskeho do kaplnky.
Okrem ministerstva kultúry a výťažku zo vstupného od návštevníkov na rekonštrukciu prispel aj veľvyslanec Taiwanu David Nang Yang Lee.
Dámy a páni, držte si klobúky
Túto sezónu sa tiež chystá výstava, ktorá vznikla v spolupráci s Českým národným múzeom v Prahe a so Slovenským národným múzeom v Martine.
Budú sprístupnené historické pokrývky hlavy, „čerešničkou“ budú klobúky slávnych osobností európskych dejín, medzi ktorými nebude chýbať maršálska čiapka cisára Františka Jozefa I., klobúk prvého československého prezidenta T. G. Masaryka, klobúk prezidenta Eduarda Beneša, či Františka Ferdinanda d'Este, povedal na záver Mikulík.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
