Andrea a Lucia Tóthové sú celkom obyčajné dospievajúce slečny. V tomto roku oslávili štrnáste narodeniny. Okrem toho, že majú dobré výsledky v škole, hrajú na klavíri, gitare a spievajú. Svoju budúcnosť vidia na konzervatóriu či bilingválnom štúdiu. Reč je o dvojičkách z Krásnohorskej Dlhej Lúky.
KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA. Písal sa rok 2000 a v rožňavskej nemocnici prišli na svet dvojičky Andrea a Lucia.
Boli vtedy prvými siamskými dvojčatami na Slovensku, dokonca i v Čechách. Úspešne ich oddelili na bratislavských Kramároch.
Dnes sú z nich sympatické mladé dámy, ktorým sa v škole darí, venujú sa svojim záľubám a nemajú rady, keď ich ľudia vzájomne porovnávajú. Dievčatá sme navštívili u nich doma. Práve sa pripravovali do školy, no našli si zopár chvíľ na krátky rozhovor.
„Dievčatá mi robia radosť. Dobre sa učia, chodia do umeleckej školy na klavír a gitaru. Rady spievajú. Vychádzajú spolu veľmi dobre, čo viac si môžem želať,“ zdôraznila mamička Melita.
Hoci sú dvojičky a ich fyzická podoba je až zarážajúca, obe dievčatá sú individuality, ktoré sa napriek fyzickej podobnosti prejavujú odlišne.
Lucia sa zdá byť otvorenejšia a komunikatívnejšia, Andrea si najskôr človeka musí „oťukať“, aby sa viac prejavila. Obe sú však veľmi milé, príjemné a dobrosrdečné dievčatá.
Na snímke z 28. marca 2000 profesor Siman spolu s malými pacientkami a ich matkou Melitou na Klinike detskej chirurgie na Kramároch v Bratislave po náročnej, 11-hodinovej operácii, kedy sa 9-člennému tímu lekárov podarilo oddelliť siamské dvojčatá z Rožňavy. Dvojčatá Andrejka a Lucka Tóthové sa narodili 21. januára 2000 zrastené v oblasti panvovej kosti.
Uvažujú o rovnakej strednej škole
Čochvíľa ukončia základnú školu a nás zaujímalo, aké majú plány do budúcna. Andreu baví dejepis, no oslovuje ju aj angličtina.
„Ešte presne neviem, na akú strednú školu pôjdem, no určite to bude bilingválne štúdium. To by ma bavilo,“ prezradila Andrea. Lucia má rada biológiu i chémiu, rovnako dejepis i angličtinu. Baví ju aj telesná, no po chuti jej nie je fyzika.
„Niežeby ma nebavila, no nie vždy ju chápem. Musím sa jej venovať viac ako ostatným predmetom. Keď potom dostanem dvojku z písomky, som rada. Moja ďalšie štúdium? Asi tiež bilingválne, no možno aj konzervatórium,“ doplnila Lucia.
Obe hrajú na klavíri, chodia na spev, Lucia navyše podľahla čaru gitary.
„Rada hrám na klavíri to, čo ma baví,“ zdôraznila Andrea. „Rada spievam. Pri tom netreba toľko cvičiť ako na nástroji,“ doložila Lucia.
Siamské dvojčatá Lucia a Andrejka s profesorom Jaroslav Simanom, ktorý viedol operačný tím, na snímke z roku 2001.
Foto k článku: TASR
Rovnaké oblečenie už nechcú
Andrea a Lucia sú aj spolužiačky. Na to, že si ich ľudia zvyknú spliesť, si už zvykli.
„Raz, keď si nás spolužiak pomýlil, povedal, že je to preto, lebo sa na seba veľmi podobáme. My si to však nemyslíme. Každá z nás je iná,“ uviedla Lucia.
„Keď si nás niekto pomýli, opravíme ho a vzápätí dodáme, nech si z toho nič nerobia, že na to sme si už zvykli,“ podotkla s úsmevom Andrea.
Aby si ich ľudia nemýlili, nechodia rovnako oblečené. „Kým ešte boli menšie, rada som ich obliekala rovnako. Prišli do veku, kedy to už nechcú, tak to akceptujem. Keď si aj kúpia rovnakú či podobnú vec, tak v inej farbe, aby sa odlíšili,“ zareagovala mamička.
A čo vtedy, keď sa im páči to isté? „Nezvykne sa to stávať, no ak áno, tak potom sa zhodneme na tom, že si to kúpi len jedna z nás, nie obe,“ zdôraznila s úsmevom Lucia.
„Chcela som si raz kúpiť jedny šaty, ktoré sa mi veľmi páčili, no bola som nerozhodná. Andrea sa mi však vtedy 'vyhrážala', že ak si ich nekúpim, kúpi si ich ona. To rozhodlo,“ pridala príhodu Lucia.
„V oblečení si neradíme. Lucia sa ma ráno zvykne pýtať, či tričko alebo sveter jej sedia k nohaviciam. Len jej poviem, obleč si čo chceš,“ zdôraznila Andrea.
Porovnávanie im ide na nervy
Obe dvojičky sa snažia byť iné, odlišné a táto rovnaká snaha ich paradoxne spája. A aký je život so sestrou dvojičkou? Podľa oboch dievčat to más svoje výhody aj nevýhody.
„Veľa ľudí nás porovnáva. V čom je prvá lepšia ako druhá. To ide niekedy na nervy,“ zamyslela sa Lucia. „Keď jedna ochorie, druhá jej donesie úlohy domov, nemusíme pre ne nikam chodiť,“ doplnila mamička Melita.
Dievčat sme sa na záver opýtali, čo jedna na druhej obdivuje, aká vlastnosť sa jej na sestre nepáči.
„Veľmi hlasno sa učí. Aj keď je v obývačke a ja som v izbe za zatvorenými dverami, stále ju počujem, čo ma ruší. Obdivujem na nej, že je snaživá, ja taká nie som,“ prezradila na sestru Luciu Andrea.
„Všetko je jej ľahostajné. A obdivujem na nej všetko ostatné, okrem ľahostajnosti. Je toho dosť,“ doplnila sestru Lucia. „Ako všetky deti sa niekedy poškriepia, no vždy vychádzajú spolu dobre. Našťastie sa medzi sebou nikdy nepobili,“ dodala s úsmevom mamička.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
