Z Popradu odišiel pred 72 rokmi zo Slovenska prvý transport do koncentračného tábora so židovskými dievčatami.
POPRAD. Dnes uplynulo 72 rokov od prvého transportu Židov z územia Slovenska do koncentračných táborov.
Z Popradu, kde bolo zriadené jedno zo sústreďovacích stredísk, odišiel 25. marca 1942 prvý vlak s 1 000 židovskými dievčatami do koncentračného tábora v Osvienčime.
Túto udalosť si v utorok na popradskej stanici pripomenuli desiatky ľudí. „Je mi to veľmi ťažko povedať, ale ľudstvo sa nepoučilo. Táto hrôza by predpokladala, že si ľudia uvedomia, čo urobil človek človeku. My sme denno-denne svedkami zabíjania a vraždenia. Domnievam sa, že je veľmi dôležité neustále sa k tomu vracať a vysvetľovať, že tá situácia sa môže zopakovať,“ povedal počas pietnej spomienky v Poprade riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan.
Príbehy o pomoci ľuďom
Holokaust je podľa Mešťana druh genocídy, na ktorý treba stále upozorňovať, aby sa to už nikdy nestalo.
Do tejto pamäte však patria aj príbehy o pomoci ľuďom. „Aj v tých hrozných časoch sa našli ľudia, ktorí zachraňovali a pomáhali Židom a týmto prejavovali svoj postoj k režimu, v ktorom žili. Pamäť nie je len o vrahoch, ktorí ubližovali, ale pamäť smeruje aj k tým, ktorí pomáhali,“ uviedol Mešťan.
Podľa neho Slovensko je na jednom z prvých miest v počte udelených ocenení Spravodliví medzi národmi. Podľa neho sú aj títo ľudia dôležitou súčasťou holokaustu.
„Dnes máme desiatky či stovky celebrít a nemáme čas sa pozastaviť pri tom, čo robili títo ľudia,“ uviedol Mešťan.
Je podľa neho dôležité hovoriť mladým ľuďom nielen o hrôzach, ale aj o ľuďoch, ktorí boli ochotní s nasadením vlastného života zachraňovať.
Komunita z Popradu zahynula takmer celá
Do koncentračných táborov počas druhej svetovej vojny deportovali aj Popradčanov. V roku 1940 žilo v Poprade vyše 600 Židov, v celom okrese ich bolo okolo 960.
V júli 1940 ich tu zostalo už len niečo vyše 100. V druhej vlne deportácií, v roku 1944, boli deportovaní takmer všetci Židia z Popradu.
Po vojne sa ich vrátilo len niekoľko. Spomienkou na pôsobenie Židov v Poprade je dnes už len budova bývalej synagógy, kde je dnes tlačiareň a na okraji centra Popradu spustnutý cintorín s mnohými pováľanými náhrobnými kameňmi.
Jedna zo zvalených náhrobných dosiek na popradskom cintoríne pripomína, že jedna z rodín zahynula v koncentračnom tábore v Osvienčime v roku 1942.
Ešte pred pár rokmi vznikla v Poprade iniciatíva študentov miestneho gymnázia, ktorí vyčistili starý židovský cintorín. Už niekoľko rokov sa však v tom nepokračuje.
Podľa informácií z Ústredného zväzu židovských náboženských obcí popradský židovský cintorín patrí k niekoľkým cintorínom na Slovensku, kde sa robí aspoň základná údržba v podobe kosenia trávy.
„Cintorín je posvätné miesto a snáď príde čas, keď sa k nemu budeme správať ako k posvätnému miestu,“ dodal Mešťan.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
