Pod Vysoké Tatry sa po viac ako polstoročí vrátil bobor. Vedľa električkovej trate vyrástla hrádza.
VYSOKÉ TATRY. Bobra vodného na Slovensku vyhubili ešte v 19. storočí. Výskyt v Tatranskom národnom parku (TANAP) súvisí s jeho vypustením na poľskej strane koncom minulého storočia.
Pôvodný obyvateľ nášho podtatranského regiónu sa tak postupne rozširuje proti prúdu rieky Poprad a Dunajec.
Darí sa mu u nás
Aktuálne tento živočích obýva takmer všetky vodné toky pod Tatrami a smeruje i do čoraz vyšších horských polôh.
Podľa slov riaditeľa Správy TANAP-u Pavla Majka už bobor preniká aj do Liptovskej kotliny a na severe Slovenska sa tomuto hlodavcovi výrazne darí.
Svedčí o tom aj ďalší bobrí hrad, ktorý si postavil v tesnej blízkosti železničnej trate vedúcej z Popradu do Starého Smokovca.
Aj keď je to mimoriadne plachý tvor, na hluk železnice si postupne zvykol.
Jeho hrádza vzdula hladinu horského potoka natoľko, že ju od železničného násypu delí približne jeden výškový meter.
Bobor by tak nechtiac mohol ohroziť električkovú dopravu do Vysokých Tatier, či spôsobiť hospodárske škody.
„Dúfam, že to tak nebude. Bobor má svoj význam v krajine, pretože vytvára nové mokradné spoločenstvá,“ povedal Majko k usadeniu tohto zákonom chráneného živočícha vedľa dopravnej tepny.
Kráľovstvo bobra. Voda sa hromadí aj v blízkosti železnice.
Hrádzu museli uvoľniť
Aj samotné Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) túto aktivitu bobra zaregistrovali.
„Na vodnom toku je postavená menšia hrádza a ten sa rozlieva po okolitých pozemkoch. K ohrozeniu železničnej trate nedochádza a dané miesto je monitorované pochôdzkarom a úsekovým správcom,“ informoval Ľubomír Mitas z odboru komunikácie ŽSR.
Podľa jeho slov železničiari už pred troma týždňami hrádzu uvoľnili.
„Malo to charakter samovoľného zanesenia vodného toku. V súčasnosti sa väčšia časť rozlieva v smere od železničnej trate, takže nie je potrebné vykonávať žiadne opatrenia,“ dodal Mitas.
Trať i zámery najväčšieho európskeho hlodavca budú železničiari i naďalej monitorovať. V prípade nutnosti budú potrebné riešenie hľadať so správcom vodného toku.
Bobria hrádza. Hlodavcovi sa pod Tatrami darí. Foto k článku: Marek Nemec
V prípade nutnosti hrádzu zbúrajú
Okrem podmývania železničnej trate vidí Pavol Majko problém aj v tom, že sa priľahlé pasienky môžu časom zmeniť na mokrade a vodné plochy, čo sa nemusí páčiť ich majiteľom. Ochranári sú v týchto prípadoch pripravení rokovať a jednať.
„V krajnom prípade je možné udeliť výnimku, umelým zásahom hrádzu prerušiť a nahromadenú vodu vypustiť.
Bobor si následne bude hľadať iné vhodné miesto,“ vysvetlil Majko.
K podobnému prípadu už v minulosti došlo v oblasti Pienin. Bobrie hrádze zahatali potok v úzkej dolinke a zachytená voda ohrozovala neďalekú obec prívalovou vodou v prípade pretrhnutia.
„Na základe iniciatívy samosprávy sa tieto bobrie stavby rozrušili, aby nevznikla katastrofa vplyvom povodne,“ spomenul riaditeľ tatranských ochranárov prípad z minulosti.
Medzi najväčších nepriateľov bobra aj tak patrí človek, najmä cestná doprava. „Z prirodzených predátorov to je orol, vydra či líška. Dospelého bobra je však veľmi ťažké zdolať. Pred útokmi predátora ho chráni voda,“ zakončil riaditeľ Správy TANAP-u.
[content type="fb" stype="fanpage" url="https://www.facebook.com/pages/Vysok%C3%A9-Tatry-na-Facebooku/342066954819"][/content]
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.