JARABINA. Špecifický folklór z okolia obce Jarabina v okrese Stará Ľubovňa pomáha už desaťročia udržiavať folklórny súbor Poľana.
Ten vznikol z iniciatívy tamojšieho učiteľa a folkloristu Jána Kretu, ktorý dal dohromady ženskú skupinu.
"Momentálne nás je dvanásť, pričom asi polovica v súbore pôsobí od jeho vzniku. Len mladých je málo, tešili by sme sa, keby sa k nám pridali dievčatá, aby sa na tie naše krásne piesne nezabudlo," hovorí jedna zo zakladajúcich členiek súboru Mária Kaňová.
Pôvodný folklór predviedli aj v Amerike
Pripomína, že v repertoári skupiny sú predovšetkým pôvodné piesne z Jarabiny. Tá šíri tamojšie zvyky, piesne a tance na podujatiach doma i v zahraničí.
Znakom trávnic, svadobných, vysťahovaleckých a drotárskych piesní je autentický trojhlas typický pre rusínske obyvateľstvo v tomto regióne.
"Ako sme sa dostali k piesňam? Niečo si pamätáme z detstva, zo školy z počutia a chodili sme po domácnostiach a staré ženy nám spievali," konštatovala speváčka ľudových piesní.
Dodáva, že Poľana založila aj cirkevný spevácky zbor a ten sa predstavil aj v USA, kde si ich prišli vypočuť tisícky slovenských krajanov.
"Rodáci nás prijali veľmi pekne. Strávili sme v Amerike tri týždne a stále sa nám venovali, mali sme množstvo vystúpení. Niekedy sme mali pocit, že ani u nás nemáme také prijatia ako tam," hovorí s úsmevom Kaňová.
Vznikla tradícia festivalu
Počas jedného vystúpenia v obci Hrušov na strednom Slovensku sa členky súboru i vedenie obce inšpirovalo tamojším festivalom a podobný, aj keď v menšom meradle zorganizovali aj v Jarabine.
Podujatie spojili so stretnutím rodákov a domácim sa to zapáčilo.
Na festival Poznávaj a uchovávaj tradície svojich predkov, ktorý sa každý rok v auguste už desať rokov koná v Jarabine, prichádzajú ľudia z viacerých regiónov.
Sú tu Gorali, Rusíni, Šarišania, Spišiaci, ale i Poliaci či Maďari. Všetci dostanú priestor, aby sa prezentovali.
Poľana a folklórne skupiny sa v tento deň zídu v centre obce na dvore zrekonštruovanej drevenice, krojovaný sprievod so spevom prechádza obcou a zvoláva ľudí na slávnosti.
V centre obce napríklad začínajú ukážkami prác pri hrabaní sena, svadobnými zvykmi, drotárskymi prácami, predvádzajú tkanie látok, vyšívanie. Postupne sa otvárajú dvory, do ktorých môžu návštevníci nahliadnuť.
"Pokiaľ v tej rodine bol nejaký remeselník, tak si prezentuje toto svoje remeslo. A k tomu dávame jedlá a nejaké zvyky. Zatiaľ desať ročníkov nám vyšlo krásne počasie, takže ľudia tancujú aj po uliciach, lebo sa hrá v jednej krčne i druhej krčme," konkretizovala Kaňová a upozornila, že ide o veľmi spontánne zábavy, tak ako sa konali kedysi a výhradne pri ľudovej piesni.
Chodí niekoľko tisíc ľudí
Zdôraznila, že každoročne ich na týchto slávnostiach navštívi okolo 3 000 ľudí, ktorí sa môžu tešiť nielen na zábavu, hudbu, ale aj skvelé jedlá typické pre tento región.
Nesmú chýbať pirohy, holúbky s kapustou, domáce kysnuté koláče či zabíjačkové špeciality.
Práve spomínané regionálne jedlá z oboch strán slovensko-poľského pohraničia sa stali aj námetom pre knihu kulinárskych špecialít, ktorú vydali pod názvom Kuchárska kniha Lemkov Rusínov.
V nej sa nachádza aj rusínsko-poľsko-slovenský kuchársky slovník.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
