Pomoc ponúka mesto aj Diecézna charita.
ROŽŇAVA. Chladné dni a ešte studenšie noci sú pre ľudí žijúcich bez strechy nad hlavou častokrát otázkou prežitia. Pomocnú ruku podáva samospráva aj Diecézna charita.
Kým po minulé roky otváralo mesto núdzové ubytovanie pre bezdomovcov na Krátkej ulici koncom októbra, túto zimu začali využívať jeho služby nocľažníci takmer o mesiac neskôr.
„Chladné počasie prišlo túto zimnú sezónu oveľa neskôr. Miernejšou zimou poklesol aj záujem ľudí o prenocovanie v núdzovom ubytovaní. Až mínusové teploty presvedčili ľudí, žijúcich na ulici, aby noci trávili v tomto zariadení,“ vysvetľuje vedúca odboru sociálnych vecí Mestského úradu v Rožňave Katarína Valková.
Kapacita u mužov naplnená
Traja službukonajúci, ktorí sa striedajú, dohliadajú nad dodržiavaním prevádzkového poriadku.
V priestoroch je zakázané fajčiť, konzumovať alkohol, po ubytovaní z nich odchádzať. K dispozícii je sprcha, varič, raz do týždňa možnosť použiť práčku. Príchod do ubytovania je od 18. do 19.30 hod., odchod je povinný ráno do 7. hod.
„V súčasnosti je kapacita dvanástich miest u mužov naplnená. Zo štyroch postelí umiestnených vo vedľajšej miestnosti pre ženy sa využívajú dve. V prípade extrémnych zím zvyšujeme počet postelí a ľudia môžu v tomto prostredí zotrvať dlhšie,“ dodáva K. Valková.
Núdzové ubytovanie sa zatvára s nástupom jari, väčšinou koncom marca.
Pomoc v zime
Vedúca odboru za niekoľko rokov praxe v tejto profesie vie, že väčšina ľudí z ulice má záujem riešiť svoje existenčné problémy len cez zimu.
„Počas iných ročných období sa dokážu o seba sami postarať, počasie nie je ich nepriateľom. Naši terénni sociálni pracovníci sa bezdomovcom venujú a ak majú ozajstný záujem, hľadajú možné riešenia. Vlani sme umiestnili do sociálneho bytu jedného obyvateľa, ktorý si doteraz plní svoje povinnosti,“ uviedla.
Symbolický poplatok
Diecézna charita v Rožňave pomáha ľuďom bez prístrešia už niekoľko rokov. Počas zimného obdobia je nízkoprahové denné centrum navštevované väčším počtom ľudí bez strechy nad hlavou ako v teplejších mesiacoch. Je otvorené každý deň od 8.00 do 15.30 hod.
„Za symbolický poplatok tu môžu ľudia vykonať základnú osobnú hygienu, navariť si a zakúpiť obnosené šatstvo. Nosia ho k nám Rožňavčania, ktorí ho už nepoužívajú,“ vysvetľuje riaditeľ Diecéznej charity Rožňava Jozef Kováč.
Zvýšený záujem je aj o teplú stravu, ktorú podávajú raz denne. V priemere vydajú 20 porcií čerstvej polievky.
Z mesta aj okolia
Ľudia bez strechy nad hlavou sem prichádzajú z mesta aj okolia.
„Odhadujeme, že je okolo 120 občanov bez domova. Jedna tretina sem chodí k nám pravidelne, využíva naše služby a navštevuje naše špecializované sociálne poradenstvo. Druhá tretina k nám zavíta len sporadicky. Štyridsať ďalších ľudí neočakáva od nás žiadnu pomoc, žije si svoj vlastný život na ulici, alebo si rieši situáciu iným spôsobom“ hodnotí J. Kováč.
V januári sa za pomoci cudzineckej polície vrátil do rodnej vlasti Francúz, ktorý tri mesiace navštevoval denné centrum a zdržiaval sa v našom meste. Bol bez peňazí a dokladov.
Dodržiavajú režim
V nízkokapacitnom útulku s celoročným bývaním v priestoroch Diecéznej charity Rožňava našlo svoj domov 6 mužov. Každý z nich má svoj osud.
„Dôveroval som manželke a takto som skončil. Obrala ma o všetko, z lásky nie je ďaleko k nenávisti,“ zamýšľa sa jeden z bývajúcich.
Ďalší prišiel o bývanie pre nezaplatené dlhy, ktoré sa mu po prepustení z práce začali kopiť. Posledné slovo mal exekútor.
Chlapi, ktorí bývajú v jednej izbe, majú svoj režim. O poriadok a kúrenie v týchto studených dňoch sa starajú všetci. Pripravujú drevo na kúrenie, čistia chodník pred budovou charity. Po dohode s mestom odpratávajú sneh na väčšej ploche námestia.
Chcú viesť normálny život
J. Kováč potvrdzuje, že všetci z nich sú evidovaní na úrade práce.
„Mnohí vnímajú občanov bez domova ako ľudí neprispôsobivých, agresívnych a špinavých, ktorí robia hanbu sebe a okoliu. Ale mnohí z nich pracovali, žili usporiadaným spôsobom života a keď aj teraz sa im vytvoria podmienky, sú to ľudia ako bežní občania. Do tohto stavu sa dostali z rôznych príčin, rodinných, osobných, mnohokrát spoločenských, ale aj chorobou, ktorú získali so závislosťou na alkohole. Tí, ktorí tu žijú a aj ďalší, ktorí nás pravidelne navštevujú, by sa chceli opäť zaradiť do normálneho života. Žiaľ, väčšinou majú dlhy a bez pracovnej príležitosti nedokážu nastúpiť tú správnu cestu,“ uzatvára J. Kováč.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
