Na konci minulého roka prišla na knižný trh novela Spišské párky, autorkou ktorej je Monika Varsányiová. Spisovateľka je vnučkou Štefana Varsányiho st., ktorý bol uznávaným mäsiarskym majstrom svojej doby. Kniha Spišské párky vykresľuje život za bránami mäsiarovho domu v Spišskom Podhradí. Ilustroval ju Ivan Popovič.
SPIŠSKÉ PODHRADIE. Spišské párky preslávili mesto pod Spišským hradom svojho času po celom Rakúsko-Uhorsku. Poznali ich vo Viedni, v Budapešti, v Poľsku i v Čechách. O ich výrobcoch sa vie dosť málo.
Bola to táto neznalostná medzera, ktorá vás inšpirovala k napísaniu knihy?
„Nemala som v pláne písať knihu. Ako väčšina dôchodcov, aj ja som si už užívala zaslúžený odpočinok. Na internete som čírou náhodou naďabila na údaj – Brusel – Varsányi, keď výrobcovia dnešných spišských párkov predkladali žiadosť o zaregistrovanie ochrannej známky. Hovorím si, kto vie, kto to bol ten Varsányi? Čo o ňom vieme? Nič. Až postupne som si uvedomila, že som určite jediná v poslednej generácii, ktorá ešte stihne uchopiť odkaz dedovej generácie. Odstup 140 rokov od jeho narodenia ma prinútil navštíviť archívy, keďže som nemala informácie od rodičov.
Váš príbeh je ale plnokrvný. Život za bránou mäsiarovho domu pulzuje na plné obrátky. Ivan Popovič, ktorý vašu knihu ilustroval, hovorí, že je to veľká dobová freska o ľuďoch, ktorí pod Spišským hradom žili svoje životy.
„Snažila som sa zozbierať čo najviac podkladov, faktov, údajov. Ako sa Ivan Popovič so svojím synom Dávidom prehrabali cez všetky možné dobové archívy, kalendáre a fotografie, tak som sa aj ja obracala na všetkých v rodine a prosila o informácie o dedovi, o živote v dome, v tej dobe. Z tohto prameňa som získala dostatok podkladov na to, aby kostra príbehu mohla byť autentická. Ostatné je fantázia, mierne nadnesená, miestami som sa trafila, čomu som sa sama divila.“
Mnoho umelcov je presvedčených, že za svoju tvorbu a najlepšie diela ďakujú nevedomej mysli...
„Nepovažujem sa za umelca, ale niekedy som naozaj mala pocit, aj keď na duchov neverím, že mi dedo dýcha na krk a trvá na tom, aby som tým, čo prídu ešte po nás, odovzdala čo najpresnejšiu mapu jeho života.“
Čitatelia reagujú tak, že naozaj v tomto príbehu nachádzajú analógiu so životom svojich predkov, dedkov a babičiek.
„Nepoznám všetky ohlasy na knihu. Priala by som si, aby sa každému, kto zoberie túto knižku do rúk, prihovorila jazykom spájajúcim generácie ponad storočia a rozprávala o tom, ako je dôležité ctiť si Božie a ľudské zákony, žiť, ako sa žiť má. V tej dobe môjho deda to tak ešte fungovalo. Často som sa pristihla pri tom, že im závidím jednoznačne vypracované reguly pre správanie ľudí v spoločnosti, ale aj oddanosť viere a úctu k všetkému, čo úcty hodné bolo. Pritom život v tej dobe bol veľmi ťažký.“
Kniha Spišské párky vyšla takmer rok a pol po tom, čo ste ju predstavili na pilotnom čítaní v Dabare v Spišskom Podhradí na jeseň roku 2012. To je dosť dlhá doba. Nestrácali ste nádej?
„Strácala som nielen nádej, ale aj sebavedomie a sebaúctu, pretože som hodená do siete zákonitostí trhu, uviazla som v tuneli bez svetla a bez nádeje, zaradená do kolónky pridanej hodnoty. Kniha je dnes tovarom, kultom nevedomej prázdnoty v peknom obale a ako taká, napriek všetkým svojim noblesnostiam, podlieha účtovníckej hrubosti. Ale všetko je tak, ako má byť. Jedného krásneho dňa, keď si myslíte, že všetko je navždy stratené, akoby šibnutím čarovného prútika sezam sa otvoril a v priebehu jedného mesiaca sa narodila dlhoočakávaná kniha. Vďaka tým, ktorí nestratili vieru, neprišli o sluch, schopnosť počuť odkaz minulosti, nezapreli cit, ktorý ľudí zbližuje a nestvrdlo im srdce. Oni všetci vedia, ktorí to sú. Keď budú čítať tieto riadky, tak ich bude povznášať pocit spolupatričnosti, ruky priloženej k dobrej veci.“
Chcete povedať, že iní, než vy sama, sa pričinili o vydanie knihy?
„Presne tak. Sama by som ostala iba opustenou smutnou vŕbou pri potoku. Kniha je spoločným dielom ľudí, ktorí vedia, že Spišské párky nie sú o recepte či patente, ani iba o jednom mäsiarovi, ale o zakliatom kúsku zeme, ktorý práve vďaka nim a takým ako oni, vnímavým jedincom, nezištným nadšencom, rozšafným dobrodincom s láskavým pohľadom na ľudskú bytosť putujúcu týmto svetom, má práve dnes veľkú nádej na prebudenie.“
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
