Najskôr povinné čipovanie pod hrozbou pokuty až do výšky 300 eur, neskôr zrušenie nejednoznačného zákona. Pod Tatrami bol najdramatickejší prvý októbrový týždeň, keď sa chovatelia rátajúci každý cent začali svojich štvornohých miláčikov zbavovať.
POPRAD/KEŽMAROK. Popradský mestský útulok je dlhodobo preplnený. Hoci v polovici októbra sa už po druhý raz konal Deň otvorených dverí, záujem verejnosti nebol veľký a nový domov nenašiel ani jeden zo 47 psíkov.
„Behom jedného týždňa sa u nás objavilo osem psov, ktoré buď niekto prehodil, alebo priviazal o plot. Naša kapacita je 30 stredne veľkých psov,“ reagovala správkyňa útulku Stanislava Vnenčáková na otázku, ako sa prejavilo povinné čipovanie psov v popradskom útulku.
Zaznamenali dlhodobý nárast opustených psov
Počet opustených zvierat sa v ňom zvyšuje dlhodobo, čo si Vnenčáková vysvetľuje skôr zhoršujúcou sa ekonomickou situáciou než krátkodobým efektom súvisiacim s povinným čipovaním.
Ako doplnila, v poslednom čase sa im darí nemé tváre umiestňovať k novým majiteľom čoraz ťažšie. Ak si však psíka z akýchkoľvek dôvodov adoptovať nemôžete, štvornohým chlpáčom spravíte radosť i prinesenými granulami, hračkami či rôznymi pomôckami pre ich starostlivosť.
Aktuálne v útulku prebieha aj zimná zbierka. V rámci nej sa zbierajú staré deky, kabáty, koberce či slama na zateplenie búd. Psíky sa potešia aj vtedy, ak ich do útulku prídete iba vyvenčiť.
V Kežmarku je situácia ešte horšia
Kežmarský útulok rovnako praská vo švíkoch. Situácia je tam oproti Popradu ale omnoho dramatickejšia, keďže tam dávajú druhý domov psíkom a mačkám z celého východného Slovenska.
Ako ju popísala správkyňa Alžbeta Ninčáková, „do areálu sa nevojde už ani mucha“. Aj tu prešľapy okolo čipovania psov a mačiek vyústili do zbavovania sa štvornohých miláčikov. V poslednom období im neznámi chovatelia dokonca prehodili za plot útulku viac ako desiatku psov.
Na rozdiel od popradského útulku, ktorého zriaďovateľom ako jediného na Slovensku je samospráva, útulok v Kežmarku funguje ako občianske združenie. To prežíva z dobrovoľných príspevkov, na jeho chod sčasti prispieva i samotná radnica.
Ľudia v ňom však pracujú zadarmo, financie putujú predovšetkým na zabezpečenie krmiva pre zvieratá.
„Momentálne sme na tom veľmi zle, pretože týmto nezmyselným zákonom sa naplnili útulky a kto nám to vykompenzuje? To už nikoho nezaujíma, či si vôbec uvedomili dôsledky tohto zákona,“ posťažovala sa Ninčáková.
„Na čipovanie doplatili poctiví chovatelia, tí ostatní skrátka zvieratká vyhodili na ulicu a je im to jedno,“ pokračovala.
Človek má zvieratám pomáhať
Aj tu sa neustále snažia nájsť svojim nájomníkom nový domov. „Na adopciu máme prísne kritériá, pretože zvieratko už zažilo niečo zlé a nechceme sa pri výbere nového majiteľa pomýliť. Sú to naše deti, preto sa to podobá procesu v detskom domove, trváme na osobnom stretnutí,“ opísala hľadanie nových pánov pre najlepšieho priateľa človeka.
Ninčáková vidí ako jednu z možností riešenia problému kastráciu. Majitelia takýchto chlpáčov by mohli mať od samospráv napríklad úľavy na daniach a opatrením by sa znížili i počty túlavých zvierat.
Ako dodala na záver, záchrana životov štvornohých pomocníkov predstavuje jej náplň života. „Človek si sám dokáže pomôcť, ale zvieratám treba pomocnú ruku v prípade núdze vždy podať,“ uzavrela.
Čipovali zvieratá poctivých chovateľov
Podľa veterinárky Jany Hvilovej z Veterinárnej polikliniky Tibora Vozára v Poprade sa čipovania zúčastnili predovšetkým poctiví chovatelia, no v dnešných časoch patrí obracanie každého eura v ruke k denného koloritu.
„Boli aj takí, ktorí ich dali iba začipovať a očkovanie odmietli. Ak však chovatelia doma majú dve či tri zvieratká, tak to predstavuje značnú záťaž pre rodinný rozpočet,“ povedala Hvilová s tým, že na poliklinike sa čipovalo za 13 eur, očkovanie bolo ešte o pár eur drahšie.
Do konca septembra dali svoje domáce zvieratá na Slovensku začipovať tisíce majiteľov. Veterinári postupne zvyšovali cenu, niekde to stálo aj viac ako tridsať eur.
S protichodnými reakciami ľudí sa Hvilová stretávala neustále. Časť majiteľov na nový zákon nadávala, časť z nich to brala ako svoju povinnosť, ďalší zase do poslednej chvíle zvažovali, či svojho štvornohého kamaráta začipovať dajú alebo nie.
Poslanci slovenského parlamentu veterinárny zákon napokon zmenili tak, že od januára 2014 bude čip potrebovať iba zviera vyvážané za hranice.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
