Jeruzalemský vrch v Kežmarku vydal nové svedectvá o pravekom osídlení tohto územia.
KEŽMAROK. Hoci už od 18. storočia bola táto lokalita známa tým, že sa tam nachádzali rôzne archeologické predmety, až toto leto sa podarilo Múzeu v Kežmarku pod vedením archeologičky Marty Kučerovej zorganizovať väčší výskum aj vďaka výmennému pobytu šiestich britských študentov archeológie.
„Podarilo sa nám odkryť zaujímavejšie nálezy, ktoré nám potvrdili to, čo sme predpokladali, ale dali nám aj nové odpovede. Zistili sme, že terasovitý nárast terénu tu bol spôsobený už pravekým využitím lokality. Všetky vrstvy, ktoré vytvorili terasy, sú praveké, z obdobia doby laténskej. Včasnú dobu rímsku sme tam nenašli,“ uviedla archeologička Múzea v Kežmarku Marta
V tomto období žil na našom území keltský kmeň Kotínov, vďaka ktorým sa z pôvodného domáceho „substrátu“ obyvateľstva staršej doby železnej vytvorila vrchárska kultúra na severe Slovenska a v priľahlej oblasti Poľska, ktorú dnes nazývame púchovská kultúra.
Z nálezov nielen z Jeruzalemského vrchu, ale i ďalších lokalít na Spiši podľa Kučerovej vyplýva, že Spiš bol centrom tejto kultúry v starších obdobiach.
„V našich sondách sa ukázalo, že to nebola len rozvinutá laténska kultúra, ale Jeruzalemský vrch musel patriť k centru osídlenia ešte pred jej vznikom a miestom, kde sa pretvárala kultúra staršej doby železnej na kultúru doby laténskej,“ uviedla Kučerová.
Centrom osídlenie bolo miesto súčasného amfiteátra
Archeologický výskum počas leta potvrdil, že Jeruzalemský vrch bol kontinuálne osídlený minimálne od 4. storočia pred Kristom až do 2. storočia po Kristovi.
„Tak ako sa dnes mení móda, aj oni vtedy prijímali nové prvky z iných oblastí, ale stále tam žili a tvorili tú kultúru,“ uviedla Kučerová.
Mesto Kežmarok sa tak podľa Kučerovej tak môže pýšiť nielen stredovekou históriou. Kežmarok je podľa nej už praveké mesto.
Podobné nálezy sa našli aj na nádvorí Kežmarskú hradu alebo na Michalskom vrchu. Centrom osídlenia však bol pravdepodobne Jeruzalemský vrch.
„Z predpokladu existencie opevneného hradiska sa nám podarilo vytvoriť istotu,“ dodala Kučerová. Celé osídlenie na Jeruzalemskom vrchu mohlo mať rozlohu až okolo päť hektárov.
Centrom opevnenia bola lokalita, kde sa dnes nachádza amfiteáter. Pri výstavbe amfiteátra v 60-tych rokoch minulého storočia a neskôr výstavbou zjazdoviek pravdepodobne došlo k zničeniu najvýznamnejšej časti tejto archeologickej lokality.
Našli prasleny aj závažia
Archeológovia na jednej z terás Jeruzalemského vrchu, ktoré slúžili aj ako obranné valy, v hĺbke jedného metra, objavili nárožie zrubovej stavby s kamennou pieckou.
„Našli sme množstvo praslenov, závažia z tkáčskych stavov či kostenú ihlu. Mohol tam byť aj nejaký výrobný objekt,“ uviedla Kučerová.
Napriek množstvu nálezov a objavov sa archeológom počas leta podarilo urobiť len zlomok prác.
Kultúrne vrstvy na Jeruzalemskom vrchu majú podľa Kučerovej až okolo dvoch metrov a bude ešte dlho trvať treba dlhý čas potrebné ešte množstvo času na preskúmanie celej oblasti.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
