Rožňavčan Barnabáš Szakall zasvätil svoj život koňom.
ROŽŇAVA. Rodák z Košíc Barnabáš Szakall mal od mala vzťah k tátošom. Od desiatich rokov jazdil na koni, v štrnástich štartoval už na súťažiach za Sláviu Košice. Na vysokej škole mal na starosti štyri kone, ktoré pripravoval na parkúrové súťaže.
„Hoci mám rád všetky zvieratá, najviac inklinujem ku koňom. Považujem ich za veľmi krásne a ušľachtilé, priateľské a veľmi učenlivé. Patria medzi najlepších priateľov človeka. Ak ich bližšie spoznáte, dokážu vás doslova opantať,“ je presvedčený B. Szakall.
Ako absolvent vysokej školy veterinárnej dostal miestenku do Rožňavy. V Gemeri pôsobí dodnes. Výnimku urobil, keď ako 25-ročný odišiel pracovne na dva roky na Kubu.
„V tomto tropickom podnebí sa vyskytuje obrovské množstvo kliešťov, ktoré sú nasaté na zvieratách. V boji proti nim sa využíva špeciálna ohrada, z ktorej sa zvieratá šmýkajú do roztoku ničiaceho kliešte. Medzi dobytok zebu sa nedá vstúpiť peši, len na koni. Preto som pracovné povinnosti plnil z chrbta koní, ktoré som striedal. Denne som jazdil aj šestnásť hodín,“ vysvetľuje.
V spomienkach sa vracia k neošetreným koňom bez uší. Prisaté kliešte im zničili chrupavku, ktorá časom odpadla.
Splnený sen
Po roku 1989 si B. Szakall splnil jeden zo svojich snov. Pred desiatimi rokmi založil v Brzotíne jazdeckú školu, v ktorej sa venoval najmä deťom školského veku z Rožňavy a okolia.
„Jazdecký šport zaťažuje všetky svalové skupiny jazdca vrátane mimických svalov. Je to jeden z najzdravších športov. Asi na deväťdesiat percent prejavujú u nás záujem o jazdenie dievčatá. Neviem presne povedať prečo, možno ich k tomuto tvorovi priťahuje jemná dievčenská duša. Ženské pohlavie je oveľa citlivejšie,“ dôvodí.
Vyvíjajúca sa doba priniesla napredovanie aj v jazdeckom športe.
„V mojej mladosti bolo menej výkonnejších športových koní. Dnes sú vyšľachtené na parkúrové súťaže plemená s vynikajúcim rodokmeňom, ktoré dávajú predpoklady na absolvovanie ťažkých parkúrov. Sú to Oldemburské, Holštínske a Hanoverácke plemená, ktoré majú vynikajúci rodokmeň a predpoklady neustáleho zdokonaľovania. Dokážu skákať do výšky 200 cm, kým naše športové plemená skáču priemerne o dvadsať centimetrov menej,“ hodnotí Szakall.
Tradícia za hranicami Gemera
Skupina nadšencov v snahe pokračovať v jazdeckej tradícii grófa Andrássyho zorganizovali pred 18. rokmi podľa vzoru anglických loveckých jázd terénnu jazdu, ktorú pomenovali Jazdou Sv. Huberta.
„Spočiatku boli akcie skromnejšie, tejto jazdy sa zúčastnili len jazdci z blízkeho okolia. V súčasnosti sa chýr o reprezentačnej akcii rozniesol aj do ďalších okresov, ba až do zahraničia. Keď sme zistili, že záujem ľudí o túto akciu sa zvyšuje, obohatili sme program o ďalšie disciplíny. Dnes môžeme byť právom hrdí na to, akú tradíciu známu za hranicami Gemera sme vytvorili,“ srší spokojnosťou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
