Počas košútovského povstania sa udiali boje aj na Spiši. Druhého februára 1849 zaútočilo cisárske vojsko na Spišskú Novú Ves. Druhá veľká bitka sa udiala v priesmyku Branisko 5. februára, cisárske vojsko bolo prinútené stiahnuť sa do Prešova.
SPIŠSKÉ PODHRADIE. Po získaní posily cisárske vojsko (v ktorom boli aj dve stotiny slovenských dobrovoľníkov) prinútilo povstalcov ustúpiť a 8. februára vtiahlo do Spišského Podhradia spolu so slovenskými dobrovoľníkmi v sprievode Hurbana a Štúra.
Pamiatka na padlých vojakov
V bojoch padlí košútovci boli pochovaní v Korytnom a Spišskej Novej Vsi, kde im potom maďarskou vrchnosťou boli postavené dôstojné pomníky.
V Spišskom Podhradí (kde bol aj špitál) boli na mestskom cintoríne pochovaní padlí cisárski vojaci vrátane slovenských dobrovoľníkov a títo zatiaľ nemali dôstojný pamätník.
Z iniciatívy miestneho farára Štefana Zemančíka im bol v roku 1907 postavený dôstojný pomník, ktorý vyhotovil Ernest Fakits, podľa návrhu významného umelca Alojza Stróbla, rodáka z Kráľovej Lehoty, ktorý sa vždy hlásil k Slovákom.
Dôkazom toho, že pomník bol postavený najmä na pamiatku slovenských dobrovoľníkov, je skutočnosť, že na vrchole pomníka bol znak Slovenska a nie Uhorska. Text musel byť po maďarsky a všeobecný. No o košútovcoch tam nebola ani zmienka.
V pôvodnom maďarskom texte bolo napísané, že je na „pamiatku odpočívajúcim hrdinom, čo na Branisku bojovali“. Teda maďarskou vrchnosťou bola zamlčaná skutočnosť, na pamiatku koho tento pomník je.
Takisto socha znázorňujúca pešiaka v útočnom postoji predstavuje vojaka v uniforme uhorskej armády a čapica cisárskeho vojaka sa váľa na zemi. Preto bola neskoršie opravená čiapka (honvédska) vojaka a maďarský nápis bol nahradený slovenským textom.
Takto sa pomník stal skutočne dôstojným, pripomínajúcim udalosti, kedy Slováci po prvý raz so zbraňou v ruke vystúpili za svoje národné záujmy.
Zbierka na jeho záchranu
Pomníkov pripomínajúcich slovenských dobrovoľníkov bojujúcich v radoch cisárskeho vojska proti košútovským povstalcom nie je veľa. Na východnom Slovensku (a možno aj na strednom) je určite jediný. Pritom tento pomník okrem výpovednej hodnoty má aj značnú umeleckú hodnotu.
No od jeho inštalácie už ubehlo viac ako sto rokov. Zub času sa preto na pomníku patrične prejavil. Je čas na jeho komplexnú reštauráciu. Miestny reštaurátor Štefan Siváň už vypracoval návrh prác a rozpočet s dobou práce dva mesiace a celkovým nákladom 4 200 eur.
Žiadosti mesta kompetentným o finančný príspevok neboli doposiaľ úspešné. Preto je namieste aj úvaha, či tak ako pred storočím urobil miestny správca fary Štefan Zemančík, vypísať zbierku na záchranu uvedeného pomníka (a to pod záštitou mesta) na jeho rekonštrukciu?
Lebo ak v období tvrdého národnostného útlaku sa dokázalo tento význačný pomník postaviť, tak by bolo hanbou, ak by dnes sme ho nedokázali obnoviť a zachovať.
Autor: Viktor Bondarenko
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
