KLÁŠTORISKO. S blížiacimi sa Dušičkami si na tých, ktorí už nie sú medzi nami, spomenuli aj na symbolickom cintoríne na Kláštorisku v Slovenskom raji.
Pietna spomienka za obete horských nešťastí sa konala už po štvrtýkrát.
Na Kláštorisku odhalili aj tabuľu Uhorského karpatského spolku, ktorého členovia objavovali a budovali turistické trasy v národnom parku.
Na symbolickom cintoríne sa nachádzajú mená 70 obetí, meno prvej je z roku 1909. Ako povedal šéf Asociácie horských sprievodcov Slovenského raja Vladimír Mucha, za ostatné obdobie pribudli ďalšie dve mená.
Zvonička pre spomienku
Novinkou je tabuľa venovaná Uhorskému karpatskému spoloku, ktorý prakticky budoval Slovenský raj.
„Tabuľu sme osadili na zmenšeninu spišskonovoveskej veže, lebo práve v tomto meste spolok najdlhšie sídlil. Jeho členovia objavovali rokliny, budovali turistické chodníky a chaty,“ upresnil Mucha.
Autorom diela je Miroslav Povec, ktorý má už niekoľko drevených sôch na symbolickom cintoríne.
Ďalšou novinkou je aj drevená zvonička. Je dielom Róberta Smrčáka, architekta cintorína na Kláštorisku.
Zvonička stojí pri ruinách kaplnky pre pocestných, ktorú dal v 15. storočí postaviť vtedajší prior kartuziánskeho kláštora na Kláštorisku.
Každý, kto zavíta na Kláštorisko, si môže na zvoničke zazvoniť a spomenúť si na tých, ktorí už nie sú medzi nami.
Pietna spomienka spojená so sv. omšou na symbolickom cintoríne. Foto: šim
Raj jej zobral to najdrahšie, dcéru
Na pietnu spomienku prišla s kyticou kvetov a sviečkou aj Katarína Mikolajová z Iliašoviec. Tá v Slovenskom raji prišla o dcéru Evičku.
„Bola v poslednom ročníku na pedagogickej škole v Levoči. V Zelenej rokline sa pošmykla a padala z 18–metrovej výšky. Citát, ktorý tu má napísaný, je jej vlastnou tvorbou. Skladala si vlastné piesne a hrala na troch hudobných nástrojoch. Bola veľmi šikovná. Myšlienka symbolického cintorína je krásna vec. Takto sa nezabúda na tých, ktorí zahynuli a mali nadovšetko radi Slovenský raj,“ zamyslela sa Katarína.
K. Mikolajová prišla v Raji o dcéru. Foto: šim
Spomínali aj na tatka
Na svojho kolegu si na Kláštorisko prišli spomenúť aj pracovníci zo Správy národného parku Slovenský raj.
„Štefan Gonda bol skvelý človek. On nás volal moje deti a my sme mu hovorili tatko. V takom duchu je aj písaná tabuľa s jeho menom,“ povedal pracovníčka správy národného parku.
Na pietnu spomienku prišli aj zástupcovia Horskej záchrannej služby Slovenský raj i obce Letanovce, ktorá sa každý rok podieľa na organizovaní pietnej spomienky.
Na Kláštorisko cez víkend prišlo takmer 150 ľudí.
V. Mucha a tabuľa venovaná Uhorskému karpatskému spolku. Foto: šim
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
