Ako sa z vyštudovaného právnika stal vysokohorský nosič?
"Nosičom som sa nestal po doštudovaní školy. Pochádzam z Kežmarku, kde som vyrastal s lyžiarmi. V mladosti som lyžoval, ale musel som prestať lebo som bol starý a nestíhal som mojim rovesníkom. Už počas letnej prípravy na sezónu musel lyžiar v Tatrách pomáhať - zbierať odpadky, kamene zo zjazdovky či natierať lavičky. Tak som prešiel na chaty. Byť nosičom ale znamená robiť prácu od údržbára cez kuchára, upratovača, natierača. Keď chceš v tom prostredí žiť, musíš niečo robiť."
Ako vyzerá bežný deň vysokohorského nosiča?
"Vstávam o šiestej ráno, aby som stihol pripraviť veci v kuchyni. Keď je veľmi teplo, idem hneď na vynášku. Dôležité je, na ktorej chate si. Ak je to vyššie položená chata ako Zbojnička, tak ráno ideš a potom poobede a večer robíš iba pomocné práce. Ja som pôsobil desať rokov na Zamkovského chate (Zamka). Tam režim fungoval tak, že o siedmej sa išlo na vynášku, za tri hodiny som sa vrátil a automaticky som išiel pomáhať do kuchyne. Poobede nosiči opäť vyrážali na vynášky. Denne som sa takto otočil trikrát."
Akú dlhú trasu ste denne prešli?
"Denne je to okolo dvadsať kilometrov. Mladí nosiči nosia priemerne 30-kilogramový náklad, starší harcovníci už potom nosia na jeden raz sud piva denne, čo môže byť až 90 kilogramov.
V čom sa líši práca nosiča v zime a lete?
"Ja som zo Zamky a preto hovorím ako 'zamkár'. Na tú chatu v lete vyjde každý, ale v zime sa láme chlieb. V zime musíš vedieť chodiť, šetriť energiu. Mráz a chlad nevadia, ale hlboký sneh, vietor, ktorý stále láme krosná. Treba vedieť čítať terén a byť pripravený napríklad na lavíny. Na Zamke v zime nemáme medvede, tak môžeme nosiť aj v noci. V lete už o siedmej večer chodíme so psom, pretože môžeš stretnúť medvedicu. Ale samotný medveď nie je nebezpečný. Osobne som sa s ním stretol šesťkrát a nič sa nestalo. Nikdy."
V Tatrách pôsobíte aj ako dobrovoľník.
"Pracujem v Tatranskom okrášľovacom spolku. Tento rok sme zrekonštruovali budovu Tatranskej lanovky - stanicu Encián Dr. arch. Jurkoviča, ktorá je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Tam sme zrekonštruovali kuchyňu, jedáleň a vytvorili sme bezplatnú galériu. Tiež sme zrekonštruovali vežu, z ktorej sa napínali laná na Lomnický štít. Pomáhalo nám osemdesiat dobrovoľníkov, ale aj odchovanci z detského domova a bezdomovci."
Čím sa líši sezóna v Tatrách v lete a zime?
"Letná sezóna je silnejšia, láka najmä turistov. V zime zase prichádzajú lyžiari. Počas sezóny je tu plno, bežne sa autom chodí zo Smokovca do Lomnice za päť minút, v sezóne je to aj viac ako pätnásť. Ale čo už? Nemôžeme turistom povedať: 'Dosť, choďte preč!' My z nich žijeme, takže si musíme zahryznúť do jazyka a správať sa úctivo. Sú to naši hostia a chlebodarcovia a nemôžeme sa s k ním správať ako burani. A to myslím vážne, nie cynicky."
Máte pocit, že Tatry ožívajú?
"Jasné, trochu nám síce poškodilo euro, lebo sme prišli o veľa poľských a maďarských klientov."
Čo sa musí zmeniť, aby Slovákov viac lákali Tatry než Alpy?
"Tatry nikdy neboli a nikdy nebudú Alpami. A čo sa musí zmeniť? Musíme budovať vzťah k horám, nie iba k Tatrám, od detí. Pozrime sa na Poliakov. Majú hory za sväté, každý Poliak musí raz v živote byť v Zakopanom. Nehovorím, že tu má byť Zakopané, ale pocit. Som Slovák, mal by som prísť do našich hôr a pomáhať vlastným. Aj domáci platia štátu dane. Musí sa zmeniť nastavenie v hlavách ľudí. Ako u domácich, tak aj pri turistoch."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
