Banícka dedinka Hnilčík sa môže pochváliť svetovým unikátom. V tunajších rudných baniach používali ako jediní kvapalný kyslík ako výbušninu. Záznamy o tom majú v miestnom skanzene, ktorý sprístupnili len začiatkom letnej sezóny.
HNILČÍK. Spolupatričnosť k svojej obci a histórii preukazujú členovia Občianskeho združenia Hnilčík pre prítomnosť, pre budúcnosť.
Prostredníctvom projektu Banský skanzen na Hnilčíku, ktorý vypracovali spolu s obecným úradom, získali grant v hodnote vyše 2 400 eur.
Získané finančné prostriedky zhmotnili do konkrétnych zámerov. Koncom mája v dedine otvorili skanzen a štôlňu Ľudmila pochádzajúcu z 19. storočia.
Múzeum umiestnili do krídla budovy bývalej základnej ľudovej školy z roku 1937.
Návštevník si v jednotlivých oddeleniach pripomenie miestne významné osobnosti, tunajšiu etnografiu a ľudové remeslá. Ďalšie priestory sú venované živej a neživej prírode a baníctvu. Pri tvorbe skanzenu pomáhali aj samotní obyvatelia.
„Pri vyhlásení zbierky sme dostali od ľudí vyše 70 rôznych predmetov a nástrojov, ktoré sa niekedy používali na gazdovstve. Zozbierané veci dávajú ucelený obraz života našich pramaterí a praotcov. Tým to ale neustalo, vlastníci nájdených zaujímavých kúskov nám ich nosia aj teraz,“ hovorí Marián Jančura z OZ Hnilčík pre prítomnosť, pre budúcnosť.
Nebezpečná výroba
Nemenej zaujímavá je expozícia baníctva. V minulosti tu žila desiatka drobných ťažiarov, ktorí razili vo vlastných štôlniach.
V 2. polovici 19. stor. vznikli v časti Bindt a Roztoky dve veľké banské nadnárodné spoločnosti, ktoré tu pôsobili 70 rokov.
V tomto období používali v baniach nebezpečný kvapalný kyslík ako výbušninu v rudnom baníctve. Dokumentuje to technologická schéma výroby kvapalného vzduchu, ktorú návštevník nájde aj v múzeu.
„Ide o svetový unikát. Zariadenie na výrobu kvapalného vzduchu typu Heyland sa nachádzalo pri ústí štôlne Jozef. Firma Heyland neskôr spolupracovala pri vývine raketových motorov počas fašistického Nemecka,“ vysvetľuje M. Jančura. Expozície vhodne dopĺňajú staré fotografie, mapy a doklady.
Sklad výbušnín
K netradičným zážitkom patrí návšteva štôlne Ľudmila. Dlhé roky bola neobjavená, kým ju členovia občianskeho združenia otvorili pre verejnosť.
Prítomní sa na chvíľu dostanú do konca 19. storočia a spoznajú ťažkú prácu baníka.
Banské dielo dlhé 114 metrov slúžilo ako sklad výbušnín a bolo chránené štyrmi bezpečnostnými dverami.
Úvodná časť štôlne je vybudovaná z kusového kameňa v tvare oblúka v dĺžke 20 metrov. Stála teplota počas celého roka je 12 stupňov.
Skanzen i štôlňu Ľudmila videlo za necelé tri mesiace okolo 500 návštevníkov z radov odborníkov i bežných turistov. Záujemcovia ich môžu zhliadnuť pondelok, stredu, piatok a nedeľu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
