Okrem toho, že vyše polovicu z jej 800 obyvateľov tvoria Slováci, má aj niekoľko unikátov.
JURGÓW. Poľskí Slováci v malej podtatranskej obci sú pyšní predovšetkým na drevený kostol Sv. Sebastiána.
Postavili ho už v roku 1670 a o viac ako dve storočia neskôr mu pribudla aj zvonica. Pred takmer dvesto rokmi Jurgów zachvátil požiar, kostol však pri ňom nezhorel.
„Podstúpil už niekoľko rekonštrukcií a prestavieb,” ozrejmila podpredsedníčka jurgowskej sekcie Spolku Slovákov v Poľsku Anna Mačičáková.
Osemdesiatročný kostolník Ján Brija dodal, že počas existencie prvého slovenského štátu drevený kostolík dostal nový organ.
„Každá doba mu niečo priniesla. Kostol finančne podporoval aj knieža Hohenlohe z Tatranskej Javoriny,“ doplnil.
Súčasťou kostola je aj kaplnka sv. Jozefa. Interiér kostola je zdobený v rokokovom slohu a dekorácie sú bohaté. Tvoria ich rôzne sochy a obrazy. Zaujímavosťou je aj krížová cesta so slovenskými nápismi.
Záhrada kostola je voľne prístupná, okoloidúci majú aj možnosť nahliadnuť do interiéru. Rovno oproti kostolu v minulosti stála slovenská škola, na mieste ktorej dnes stojí parkovisko.
V dedine mali aj vodnú elektráreň
Ďalšou zaujímavosťou Jurgówa sú drevené koliby nachádzajúce sa pri miestnom lyžiarskom stredisku. Ich pôvodnou funkciu bolo ustajňovanie dobytka, ktorý pastieri denne vyháňali na tatranské lúky a sami tam aj spávali.
„V súčasnosti sú koliby nevyužité. Bolo by skvelé, keby z nich niekedy v budúcnosti mohol vzniknúť skanzen,” opísala situáciu Mačičáková.
Kostolom a kolibami sa ale zoznam zaujímavých drevených stavieb v Jurgówe nekončí. Unikátom je aj píla, ktorú poháňa vodné koleso. Kedysi slúžila aj ako malá vodná elektráreň. Vznikla v časoch, keď ešte v dedine nebola oficiálne zavedená elektrina. Jej staviteľ a zároveň majiteľ zdarma rozvádzal prúd do domov.
„Elektrina v domoch fungovala niekoľko hodín denne, najmä večer. V tejto oblasti to bolo niečo výnimočné,” dodala Mačičáková.
Múzeum ukazuje tradičný život v horách
Dedinka Jurgów má aj vlastné múzeum. Je to vlastne bývalá gazdovská usadlosť postavená v roku 1861. Domovom gazdu bola až do šesťdesiatych rokov minulého storočia.
„Zaujímavosťou je, že budova nemá komín. Dym z pece smeroval na povalu, kde ho domáci využívali na údenie mäsa,” povedala vedúca múzea Anna Vojtasová.
Návštevníci majú možnosť vidieť pôvodné zariadenie miestnosti, o ktorú sa delila celá rodina. „V zime tu dokonca bývali aj sliepky, ktoré spávali pod pecou,” pokračovala.
Turisti sa však do múzea, ktoré je pobočkou Tatranského múzea v Zakopanom, veľmi nehrnú. Podľa vedúcej ich často odradí nutnosť zaplatiť vstupné, ktoré je šesť zlotých.
Na druhej strane ulice majú možnosť navštíviť požiarnu zbrojnicu. Aj na nej sa nachádza slovenský nápis pripomínajúci históriu dedinky. Dnes je z nej malá výstavná sieň, kde sú umiestnené staré fotografie ľudí z Jurgówa.
„Máme ich z archívov obyvateľov obce, najmä od Slovákov,” dodala Vojtasová. Turisti sa tak môžu dozvedieť o dôležitej role Slovákov v histórii tejto podtatranskej obce.
Mlynský náhon. Dnes poháňa pílu. 
Požiarna zbrojnica. Postavili ju pre slovenských dobrovoľných hasičov. 
Interiér dreveného kostola. Hrdí sa prekrásnou výzdobou. 
Drevené koliby. Slúžili pastierom i dobytku.
Foto: mon
Autor: Monika Nemcová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
