Hoci poľská obec Jurgów leží len necelých päťdesiat kilometrov od Popradu, väčšina Slovákov ani netuší, že na druhej strane Tatier stále žijú ich krajania. Viac ako polovicu z 800 obyvateľov tatranskej obce totiž tvoria ľudia so slovenskou národnosťou.
JURGÓW. Obyvatelia malej dedinky ležiacej v poľských Belianskych Tatrách sú na svoj slovenský pôvod hrdí aj napriek tomu, že oficiálne sú občanmi Poľska už vyše 90 rokov.
Obce, ktoré pôvodne patrili Slovensku, pripadli v roku 1920 Poľsku výmenou za sliezske Těšínsko. Bolo ich 27, z nich 14 ležalo na Orave a 13 na Spiši.
Medzi bývalé spišské obce patrí okrem Jurgowa aj Čierna Hora, Kacvín, Krempachy či Nová Belá. Časť obyvateľov týchto dedín sa stále hlási k slovenskej národnosti.
View Larger Map
Slovenčina v školách i v kostole V Jurgówe aktívne pôsobí miestna skupina Spolku Slovákov v Poľsku, ktorého hlavným sídlom je mesto Krakov. Jeho cieľom je udržiavať kontakty so Slovenskom, organizovať rôzne kultúrne akcie či vyučovať slovenský jazyk na rôznych kurzoch a v základných školách.
„Ja som ešte chodila do školy, kde sme sa učili všetko po slovensky, poľský jazyk bol len jedným z vyučovacích predmetov. V súčasnosti je to naopak,“ rozhovorila sa podpredsedníčka jurgowskej skupiny spolku Anna Mačičáková plynulou slovenčinou.
V miestnej škole dnes navštevuje hodiny slovenského jazyka okolo osemdesiat detí. Každú nedeľu sa v miestnom drevenom kostolíku koná omša v slovenčine.
„Mladí ľudia síce o sebe povedia, že sú Slováci, ale v skutočnosti im je jedno, či idú na slovenskú alebo poľskú omšu,“ pokračovala Mačičáková.
Dlhé roky pracovali na Slovensku Starší obyvatelia Jurgówa majú k Slovensku silnejší vzťah aj preto, že mnoho z nich takmer celý život pracovalo pre štátne lesy v slovenských Podspádoch.
„Práca v lese bola rôznorodá. Sadili sme stromy, neskôr sme ich ošetrovali alebo hrabali sme seno,“ vymenovala 82-ročná obyvateľka Jurgówa Mária Chovancová.
Na slovenskú stranu Tatier ich za totality púšťali na špeciálne priepustky. „Malo ich až 320 Jurgowčanov, ale financi nás každý deň poriadne kontrolovali,“ dodala hrdá Slovenka, ktorá stále dúfa, že Jurgów sa znova pripojí k jej rodnému Slovensku.
„Mladší však už o takúto prácu nemajú záujem, pretože je fyzicky namáhavá,“ dopĺnila Mačičáková.
Jurgowská skupina Spolku Slovákov v Poľsku pre miestnych obyvateľov organizuje rôzne akcie. Patria medzi ne napríklad oblátkové stretnutia, ktoré sa konajú po Vianociach či Deň poľovníka, ktorý býva každý rok na konci júla v miestnom amfiteátri.
Počas neho je pre návštevníkov pripravený bohatý kultúrny program v podobe hrania poľovníckych signálov, vystúpenia miestnej dychovky či ochutnávky bryndzových halušiek a gulášu.
Vydávajú slovenské knihy a časopis Okrem toho spolok vydáva mesačník Život, ktorý je celý v slovenskom jazyku a zameriava sa na život Slovákov v Poľsku. V Jurgówe sa o jeho distribúciu stará Anna Mačičáková.
„Pomáhajú mi žiačky základnej školy a zároveň majú radosť, že pomáhajú. Ešte za to dostanú aj sladkú odmenu,“ usmieva sa.
Časopis Život a knihy, ktoré vydáva Spolok Slovákov v Poľsku, odoberá aj Popradčan Ján Kuchta. „V Jurgówe mám príbuzných, preto ma život poľských Slovákov zaujíma a časopis odoberám už mnoho rokov,“ povedal Kuchta.
Napriek tomu, že Jurgow má len približne 800 obyvateľov, sú medzi nimi viaceré zaujímavé osobnosti.
Venujú sa tradičným remeslám Mária Chovancová si napríklad zriadila miestnosť zariadenú starým nábytkom a doplnkami, ktorá slúži ako súkromné múzeum. „Mám tu rôzne nástroje, medzi nimi aj krosná. Tkali sme a vyrábali sme si vlastné súkno,“ opísala prácu žien.
Jej zať Marián Pľučinský má tiež zaujímavú robotu – venuje sa výrobe a oprave huslí. Na poľskom Spiši ale nie je hra na husle veľmi populárna. „Výroba jedných huslí trvá asi tri mesiace, je to zdĺhavá robota, ale baví ma,“ hovorí Pľučinský.
Jurgowčania sú hrdí aj na svojho známeho rodáka, kanonika Jozefa Vojtasa, ktorý svoj život zasvätil boju za práva obyvateľov hornej Oravy a severného Spiša. Tento rok si obyvatelia obce pripomenú 107. výročie jeho narodenia.
Ďalšou zaujímavou osobnosťou Jurgowa bol aj ľudový rezbár Andrej Gomboš, známy aj na Slovensku.
„V Zakopanom založil školu, kde učil rezbárstvo. Táto tradícia pretrváva dodnes a výrobky sa stále predávajú, hoci si remeselníci kupujúcich hľadajú sami,“ uzatvorila podpredsedníčka jurgowského Spolku Slovákov v Poľsku Anna Mačičáková.
Slováci z Jurgówa. Udržujú kontakt s rodnou krajinou.
Výrobca huslí. Marián Pľučinský vo svojej dielni.
FOTO k článku: Monika Nemcová
Autor: Monika Nemcová
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
