Nový slovenský dokument Banícky chlebíček kladie cez príbehy obyvateľov dediny Rakovnica otázku, akú budúcnosť majú ľudia, ktorí žiadnu nevidia.
RAKOVNICA. Mladý režisér Roman Fábian nedávno dokončil dokumentárny film Banícky chlebíček, ktorý na pozadí zašlej slávy baníckeho mesta kladie otázku, akú šancu majú ľudia uchytiť sa v takomto prostredí.
Nízkorozpočtový dokument sa vracia do oblasti horného Gemera, kde bol v roku 1909 vybudovaný jeden z najmodernejších banských závodov v Európe, ktorý v 17 baniach zamestnával takmer šesťdesiatpäť percent miestnych obyvateľov.
Po páde komunizmu bola ťažba železnej rudy z ekonomických dôvodov ukončená, v prevádzke zostal len jeden banský komplex.
Banícky chlebíček sa sústreďuje na obyvateľov dediny Rakovnica a cez sériu portrétov jej obyvateľov podáva obraz myslenia celého kraja.
"Rok dozadu som v Rožňave nakrúcal absolventský film, počas ktorého som si všimol, že ľudia sa tu často vracajú k spomínaniu na obdobie pred rokom 1989, a to bez ohľadu na vek. Samozrejme, vytesňujú to zlé a vo veľmi zjednodušenej forme uvažujú, ako dobre sa im žilo predtým. Zaujalo ma, že to isté hovorí aj 80-ročný aj 16-ročný človek. Je to podľa mňa problém, ak aj mladí ľudia, ktorí sa majú práve zaradiť do spoločnosti, preberajú bez akejkoľvek analýzy názory rodičov, čo vedie k apatii. Mám však pocit, že tak uvažuje väčšina Slovákov," povedal režisér filmu Roman Fábian.
Dokument mal premiéru na Art Film Feste v Trenčíne
Príbehu dominuje rozprávanie režisérovho menovca Jána Fábiana, vysokoškolského profesora s čestným doktorátom z Dillí, ktorý niekoľko rokov aktívne žil v Kanade, Afrike, Nemecku, bol štipendistom Humboldtovej nadácie, poradcom ministerstva hospodárstva v 90. rokoch a dnes napriek veku 78 rokov učí na Technickej univerzite v Košiciach.
Jeho rozprávanie, ktoré sa vyznačuje odstupom na jednej strane pamätníka - baníka a na druhej strane pamätníka - človeka, je v prudkom kontraste s pohľadom najmladších protagonistov, ku ktorým celý film smeruje. Práve pochopenie tohto kontrastu vytvára zmysel filmu.
"Nie je to len film o dedinke Rakovnica, ale o súčasnom stave dediny na celom Slovensku," uviedla na tlačovej konferencii producentka Mirka Dírerová.
Dokument, ktorý mal premiéru na Art Film Feste v Trenčíne, budú už začiatkom júla premietať aj v Letnom kine SNG v Bratislave, v auguste sa uskutoční premietanie v samotnej dedine Rakovnica a neskôr dokument odvysiela aj RTVS.
Režisér: Ľudia tu stále na niečo čakajú
Hoci si film kladie otázku, čo môže na tejto situácii zmeniť jednotlivec, odpoveď podľa režiséra nie je cieľom filmu.
"Odpoveď ani nie je dôležitá, zaujímavé je pre mňa len upozorniť na to, čo sa s tými ľuďmi deje. Odpoveď by potom mala byť v tom, kto sa na to pozerá," uviedol režisér pre tlačovú agentúru SITA.
Foto k článku: www.filmtopia.sk
Roman Fábian uviedol, že počas nakrúcania našiel najmä ľudí, ktorí stále na niečo čakajú. Nakrúcanie dokumentu podľa režisérovho názoru zmenu myslenia protagonistov nezmenilo.
"Myslím, že sa to ani nedá. Muselo by ísť o veľmi extrémnu situáciu, krízový okamih, aby ľuďom otvoril vnútorný zrak. Možno v tom okamihu, keď sa uvidia na plátne, tak sa ich to dotkne. Ide skôr o risk, či sa to dotkne tých, komu je to naozaj určené," dodal Fábian.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
