VYSOKÉ TATRY. Správa o bezprecedentnom teroristickom útoku v Pakistane, pri ktorom s najväčšou pravdepodobnosťou zahynuli slovenskí horolezci Peter Šperka a Anton Dobeš, v pondelok zasiahla aj Vysoké Tatry.
Zvlášť citlivo reagovali kolegovia Petra Šperku z Horskej záchrannej služby.
„Nehnevajte sa, ale nebudeme sa vyjadrovať. Pre nás všetkých je to jedna šokujúca a veľmi zlá správa,“ reagovali okolo poludnia dvaja z horských záchranárov v Starom Smokovci.
„Stále nie je potvrdené, že zahynul. Čakáme na oficiálne správy. Stať sa mohlo všeličo. Správy sú príliš čerstvé, naďalej dúfame, že nešťastie Petra obišlo,“ rozhovoril sa jeden z dvojice.
„Je to jeden úžasný človek. Celé to tu vždy organizuje. Peter patrí k posledným členom akejsi starej školy záchranárov,“ zhodli sa záchranári.
Peter Šperka na symbolickom cintoríne vo Vysokých Tatrách. Foto: TASR/Milan Kapusta
Šéf horskej služby: Peter patril k prirodzeným lídrom
Z prvých správ o smrti Petra Šperku bol šokovaný aj riaditeľ Horskej záchrannej služby.
„S Petrom sa poznáme dlhé roky. Správa nás všetkých zaskočila, sme šokovaní z toho, čo sa stalo. Ešte stále to vnímam tak, že Peter tu je,“ povedal Jozef Janiga.
Podľa neho patril Peter medzi ľudí, ktorí majú veľký nadhľad.
„Poznám ho roky, spolu sme boli na dvoch expedíciách. Patrí medzi skúsených kolegov. Napriek svojmu veku je výkonný. V záchrannej činnosti patrí k prirodzeným lídrom. Jeho strata by bola veľká.“
So Šperkom sa šéf horských záchranárov rozprával aj pred odchodom na expedíciu do Pakistanu.
„Vždy sa rozprávame s chlapcami, ak odchádzajú na expedíciu. O bezpečnostnej otázke sme však nehovorili. Človek je v prvom rade pripravený na boj s poveternostnými podmienkami a nepočíta s tým, že by mohol dopadnúť takto,“ poznamenal J. Janiga.
Šperka bol od roku 1984 bol členom dobrovoľníkov v Tatranskej horskej službe (THS). V roku 2003 sa zaradil do tímu profesionálnej Horskej záchrannej služby.
„Keď prišiel do Tatier, jeho cesta viedla do horskej služby. Bol naším dlhoročným členom. Staral sa o odborný rast našich členov. Brali sme ako poctu, keď sa stal profesionálom,“ povedal Jaroslav Švorc, šéf THS.
Prešovský rodák spätý s Tatrami
Petrova prvá manželka Eva pochádza z Handlovej, spolu mali dve, dnes už dospelé deti.
Druhýkrát sa oženil s Janou. Aj ich dve spoločné dcéry sú dnes dospelé. Druhá manželka býva v Tatranských Zruboch.
Jedna z ich spoločných dcér, rovnako Jana, žije a pracuje v Poprade. Ďalšia, Diana odišla do Rakúska.
Peter prišiel do Tatier z Prešova. Aj tu prežil zaujímavý osud, keď sa jeho otec postavil proti bývalému režimu, keď odsúdil vpád spojencov do Československa v roku 1968. Peter musel z gymnázia v Prešove odísť a doštudoval v Sabinove.
Súčasnou partnerkou Petra bola poľská horská vodkyňa Zofia Bachleda. Na veľa slov o Petrovej smrti sa nezmohla ani ona.
„Prepáčte a nehnevajte sa, ale nie som pripravená o tom hovoriť, všetko je teraz veľmi ťažké,“ povedala.
Hámor: Masaker ovplyvní všetkých horolezcov
Tatranec Peter Hámor bol na hore Nanga Parbat v roku 2007. S Petrom Šperkom a Antonom Dobešom sa poznali.
Situáciu v Pakistane hodnotí ako roky napätú. To, čo sa však stalo so slovenskými horolezcami, je preňho šokujúca a nepochopiteľná vec.
„V čase, keď som tam bol, žiadny problém sme nebadali. Aj keď sa tam pri konfliktoch strieľalo, nikdy sa to netýkalo horolezcov. Stala sa však neuveriteľná vec. Myslím, že potrvá, kým to verejnosť vstrebe. Bude potrebné to poriadne rozdýchať,“ povedal úspešný horolezec.
Sám Hámor bol v minulosti v Pakistane. Na Nanga Parbat sa vybral rovnakou cestou, ako zastrelení Slováci.
„Vždy tam boli konflikty medzi šiítmi a sunitmi. Tie sa však nikdy nedotýkali horolezcov a cudzincov. Trasa sa však nejako špeciálne nezabezpečovala. Armáda sa nachádzala skôr iba na ceste. Som zvedavý, ako to bude v budúcnosti vyzerať, aká bude reakcia kompetentných úradov,“ poznamenal P. Hámor.
Pri záchrannej akcii po tatranskej kalamite v roku 2004 na palube vrtuľníka. Foto: TASR/Milan Kapusta
Šperku poznal ako obetavca, ktorý žil horami
Hámor sa s nebohými Slovákmi poznal z expedícií. Stretávali sa v Tatrách, či pri rôznych rozhovoroch o horách.
„Nejde to do hlavy, čo sa stalo. A nielen mne. Je to správa, ktorá zasiahne ľudí, ktorí chodia do kopcov. Je to neuveriteľná vec, čo sa udialo,“ povedal svetobežník.
Petra Šperku poznal ako veľkého bojovníka. „Bol to obetavec, ako aj väčšina chlapcov z horskej služby. Žil horami. Či to bola robota, či voľný čas. To bol skrátka jeho život.“
Vraždenie v Pakistane môže mať podľa P. Hámora vplyv aj na rozhodnutia ostatných horolezcov z celého sveta.
„Volalo mi už pár známych mimo Slovenska. Nikto tomu nerozumie, čo sa stalo a prečo sa to stalo. Aj pre mňa sa tam stále nachádzajú miesta, kde by som sa rád pozrel. Streľba však bude mať vplyv na mňa i ostatných horolezcov. Aj keby sme tam išli, už sa tam bezpečne cítiť nebudeme,“ skonštatoval P. Hámor.
Pri kopaní lavínovej sondy na Lomnickom štíte. Foto: TASR/Milan Kapusta
Peter Šperka
- narodil sa 29. októbra 1955, zomrel 22. júna 2013 v Pakistane pod Nanga Parbatom vo veku 57 rokov
- „Ujec“, ako ho prezývala lezecká komunita, pochádzal z Prešova, kam sa jeho rodičia prisťahovali z Turca. Dlhé roky žil a pôsobil vo Vysokých Tatrách
- bol uznávaným a úspešným výškovým horolezcom a skialpinistom, v mladosti sa venoval aj basketbalu
- pôsobil ako dlhoročný profesionálny záchranár Horskej záchrannej služby vo Vysokých Tatrách
- od roku 1994 mal medzinárodný certifikát horského vodcu UIAG, patril k vyhľadávaným a uznávaným vodcom nielen v domácich Tatrách, ale aj v rámci Európy
- absolvoval množstvo expedícií do najvyšších hôr po celom svete, vrátane Himalájí, Karakoramu, Pamíru a Ánd, niektoré aj viedol
- na konte má okrem iných vrcholov aj výstupy na osemtisícovky Šiša Pangma (1996), Manaslu (1997), Čo Oju (2009) a predvrchol Broad Peaku – Rocky Summit (2006).
maj, foto: TASR
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
