V Levoči ich uchovávajú viac ako 1 200.
LEVOČA. Štátny archív v Levoči v stredu sprístupnil svoje priestory verejnosti.
„Do archívu chodia ľudia väčšinou bádať alebo študovať, ale dnešný deň sme poodkryli aj priestory, ktoré sú špecifické a bežne sa do nich návštevníci nedostanú,“ uviedol riaditeľ Štátneho archívu v Levoči František Žifčák.
Funkcia archívov je preberanie, evidencia, ochrana a sprístupňovanie dokumentov.
„My sme tento rok dali dôraz na ochranu dokumentov, ktorá sa delí na preventívnu ochranu archívnych dokumentov a na reštaurovanie a záchranu dokumentov,“ dodal František Žifčák.
Na štúdium predkladajú kópie
V rámci Dňa otvorených dverí v Štátnom archíve v Levoči archivári sprístupnili verejnosti digitalizačné pracovisko a fotolaboratórium.
Podľa zákona dokumenty, ktoré vznikli pred rokom 1526, nemôžu dávať archívy verejnosti na študovanie. Z nich sa musí urobiť kópia a len tú môžu archivári predložiť na štúdium.
Práve digitalizačné pracovisko a fotolaboratórium slúži na vytváranie kópií starých dokumentov.
V levočskom archíve sa nachádza takmer päť kilometrov archívnych dokumentov. Najstarší je z roku 1248.
V archíve sa nachádzajú napríklad aj prvé röntgenové snímky vytvorené v Uhorsku, ktoré vyhotovil Dr. Vojtech Alexander z Kežmarku.
Reštaurátori aj dnes vyrábajú pergamen
Ďalšie pracovisko, ktoré dnes archivári sprístupnili širokej verejnosti, je reštaurátorský ateliér.
„Na východnom Slovensku sme jediný štátny archív, ktorý má svoj reštaurátorský ateliér. Vykonávame reštaurátorské práce nielen pre náš archív a naše pobočky, ale aj pre všetky archívy na východnom Slovensku,“ dodal Žifčák.
Verejnosť sa tu mala možnosť oboznámiť s postupom prác pri záchrane starých dokumentov, napríklad aj s výrobou pergamenu z koží zvierat.
Tie v Levoči vyrábajú rovnakou technológiou, aká sa používala v stredoveku.
Súčasťou práce ateliéru je aj výroba faximile stredovekých dokumentov, ktoré možno predkladať verejnosti na štúdium a sú takmer na nerozoznanie od originálov.
Najviac sa vyhľadáva v starých matrikách
Počas roka patria k najviac využívaným archívnym dokumentom v levočskom archíve staré matriky.
„Z územia Spiša máme vyše 1 200 matrík. Keďže sú permanentne využívané bádateľmi, už sa nepredkladajú v origináloch, ale predkladajú sa na mikrofilmoch,“ uviedol Žifčák.
Študovanie matrík súvisí s pátraním po predkoch a vytváraním rodokmeňov. V minulosti nielen zo Spiša, ale z celého Slovenska odišlo množstvo ľudí za prácou, najmä do Ameriky.
„Vysťahovalci sa veľmi zaujímajú o svoje korene a tak chodia k nám študovať archívne dokumenty a hlavne využívajú matriky, aby sa dopracovali k svojim koreňom,“ dodal Žifčák.
Takmer polovicu všetkých bádateľov, ktorí chodia študovať do archívu, tvoria práve genealógovia, ktorí sa zaujímajú o rodokmene a svojich predkov.
Najstaršia matrika, ktorú uchovávajú v Levoči, je zo Spišskej Soboty, dnes mestskej časti Popradu. Záznamy v tejto matrike začínajú v roku 1599. „Táto matrika sa zaraďuje k najstarším na Slovensku,“ uviedol Žifčák.
Štátny archív v Levoči sídli na Námestí Majstra Pavla 7. Bádateľňa, kde je možné študovať aj staré matriky, je v pobočke levočského archívu na Námestí Majstra Pavla 60.
Štátny archív v Levoči má ďalšie pobočky v Poprade, Starej Ľubovni a Spišskej Novej Vsi.
Písali atramentom, v ktorom bolo kuracie vajce
Na niektorých dokumentoch sú zaznamenané udalosti písané atramentom, v ktorom je kuracie vajce.
LEVOČA. V archíve stojí za pozornosť aj to, že atrament na historických dokumentoch vydržal celé stáročia.
Riaditeľ Štátneho archívu v Levoči František Žifčák na margo tejto zaujímavosti hovorí: „Výrobcovia atramentu si svoje recepty strážili. Záujemcovia si však dnes môžu o atramente nájsť zaujímavosti v odbornej literatúre, písanej po nemecky. V knihe sa okrem iného píše, že v 16. storočí vyrábali atrament hlavne z prírodných produktov. V jednej receptúre stojí, že používali aj vajce, na ktorom však musela sliepka sedieť presne dva týždne. Nie je jasné, či to bolo pre správnu teplotu alebo inú príčinu.“
Aj súkromné listy
Čo sa týka Levoče a okolia, najstarší dokument tu majú z roku 1258, lepšie povedané, jeho prepis z roku 1319. Ide o spis z magistrátu zo Spišského Podhradia, v ktorom sa vymedzujú hranice Bugľoviec a okrem toho sa určuje právo užívať pozemky pre miestneho obyvateľa.
Nielen úradné spisy však ukrýva levočský archív. Ako nám povedala riaditeľka pobočky archívu v Levoči Elena Dzurillová, pre budúce generácie je tu aj súkromná korešpondencia známeho miestneho architekta Antona Můllera.
„Ide o listy, ktoré dostával od svojich súrodencov, roztrúsených po celom svete. Jeho dvaja bratia žili v Amerike. Listy svedčia o súrodeneckej priazni, Můllerovci si písali, čo majú nové v rodinách, čo ich trápi aj teší. Súčasťou zbierky je aj list manželke, ktorý architekt napísal pri príležitosti narodenia ich dieťaťa. Manželke venoval báseň. Takéto dokumenty sú vlastne históriou každodenného života,“ povedala nám E. Dzurillová.
Aj archív môžu postihnúť rôzne živelné katastrofy, ako napríklad požiar či povodeň. Preto jednotlivé dokumenty mikrofilmujú. Túto činnosť má na starosti Štefan Péchy (na snímke), ktorý v tejto inštitúcii pracuje 40 rokov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z celého spišského a gemerského regiónu nájdete na Korzári Spiš a Gemer.
